Ako sme s Flippom objavili este vacsieho a strasnejsieho bubaka, nez je ten, co byva na Koshkaach... (od 15m hlbsie).

Vcera sme s Flippom v ramci vyletu do Banskej Stiavnice navstivili vychyrenu potapacsku lokalitu Stredneho Slovenska - tajch Richnava.

Bolo to prve jazero, v ktorom som sa kedy potapal na nadych a napriek tomu, ze mam nan celkom zaujimave hororove spomienky som sa nechal Flippom opat presvedcit na ponor. Nas borec z Bystrice furt nechcel uverit tomu, ze tam pre freeckara neni dobre potapanie a ze tam dolu zije bubak, s ktoreho surodencom sa len minuly (pre niektorych pamatny) vikend zoznamil na Koshkaach.

Velmo sa v tom dazdi Flippovi do vody nechcelo, ako keby bou daco tusil, ale nakoniec som ho nejak zlomil (tentoraz som prevzal ulohu katalyzatora ja).

Plan bol jednoduchy, bojku sme mali bez zavazia, mal som len uviazat koniec lana na dne v 18m o velke drevene kolajnice, ktore sa pod sikmym uhlom ponarali od brehu az k najhlbsiemu miestu.
Zanoril som sa teda a popri kolajniciach pomaly zostupoval dolu. Hned na zaciatku ma poriadne vystrasila obrovska stuka, ktora mala svoje teritorium pod hrubymi drevenymi kolajnicami.
Viem, ze Falca zvacsuju, ale take hovado som este nevidel (teda, kym som nevidel tie kapre o 20 minut neskor).

Zostupoval som pomaly dolu, okolo 4m kosa jak na Koshkaach, v 6m bicykel, v 8,5m ukazovatel smeru s tabulkami a potom uz nic, len hrdzavozelena mutna voda.
Siel som k hladine, druhy pokus sme dali spolu s Flippom , ale viditelnost este horsia.

Vykaslali sme sa teda na bojku a skusili odplavat dalej od brehu a dat par ponorov. Ja prvy, Flippo hned za mnou. Pred sebou som drzal snorhel v napnutej ruke, aby som do niecoho nenarval hlavou a ked ma pohltila ta zelena, tak som sa len otocil a cakal co sa bude diat. Chvilu nic, kukam na budiky, pisu 10,8m a potom 11,5 a zrazu tma ako v rohu. Nebolo mi treba 2x hovorit co treba robit. Pustil som si bublinku na cestu, aby nebolo otupno a hore sme sa stretli s Flippom a rozpravali jeden cez druheho, kazdy svoj zazitok s bubakom.

Akoby nas tam dolu volal, dali sme este jeden ponor. Tentoraz som otocil v 12m a nohami napred doplachtil do 13,5m, snaziac sa ovladnut strach. Ked uz som ale nevidel ani na hodinky ani na plutvy, tak som opat s bublinkami siel k hladine.

No, stacilo nam, v neoprene sme mali dobre nalozene a tak sme dali este aspon snorchlovacku v 4m, kde boli neskutocne hufy roznych rybiek a stretli sme aj v uvode spominane 4 kapre, ktore je tazko opisat, ale z jedneho by sa na Vianoce najedli asi tak 3 kompletne rodiny.

Zazitok to bol poriadny, tato Richnava. Flippo pochopil, ze na free to tam neni zrovna idealne, s lanom este ako tak.

Kazdopadne, sme tam v tej tme dost nezmyselne bez lana roskovali a urcite by som nikomu neodporucal, aby na Richnave potapal trebars aj s lanom.

Bubakovi dakujem, ze nam dovolil nazriet do jeho rise a dufam, ze coskoro odovzdam pozdrav kolegovi s Koshariisk...