Tohto roku sa na majstrovstvá Českej republiky vybrala len 3-členná delegácia v zložení Brčo, Sumec a Ondro. Keďže rozhodnutie o účasti padlo iba týždeň dopredu (okrem Sumca, ktorý to mal už dlho v strategickom pláne na rok 2008) a tréningu statiky a dynamiky sme veľa nedali, ciele boli stanovené veľmi jednoducho:
1. Stretnúť sa s českými kamarátmi frídajvermi
2. Získať nové skúsenosti (najmä Sumec a Ondro)
3. Poriadne sa zabaviť na Stodolní
4. Neskončiť poslední
Posádka v zložení vodič Ondro a závozník Brčo vyrážala v piatok okolo šiestej hodiny z BA a po prekonaní tradičnej zácpy sme boli okolo pol deviatej na vlakovej stanici Žilina. Po nalodení Sumca a krátkom blúdení po Žiline sme nabrali správny kurz a plnou parou zamierili smerom na Ostravu. Cestou sme ešte dali krátku bojovú poradu, na ktorej sme sa dohodli, že našim útočiskom sa na najbližšie 2 dni stane dom nášho ostravského kamaráta Morfea vo Frýdku Mýstku (ktorému týmto ďakujeme za pohostinnosť).
Po dorazení do FM s miernym (asi hodinovým) oneskorením sme sa zoznámili s partiou z mestečka Karlovy Vary v zložení tréner Hynek, masér Vašek a šampión Martin (túto skutočnosť sme samozrejme zistili až na druhý deň) a po krátkej konverzácií sme išli spať. Ráno sa nikomu z nás nechcelo vstávať ale nakoniec sme to zvládli a dorazili sme na registráciu takmer včas. Tam sme dostali od Čanisovej krajšej a asi aj múdrejšej? polovičky čísla a inštrukcie, nahlásili sme si výkony a išli zistiť čo sa na bazéne zmenilo. Nezmenilo sa samozrejme nič, dno bazéna stále pripomína húsenkovú dráhu, tak sme sa len zvítali s účastníkmi ostatných delegácií a čakali na vyhlásenie časov official tops.
Výkony na prvú disciplínu - statiku sme si nahlásili tak, aby sme sa mohli navzájom coachovať (Brčo 2:00, Ondro 3:00, Sumec 4:00). Prvé prekvapenie súťaže bolo, že Brčo, Ondro boli na rade hneď v prvom kole spolu s jednou kočkou. To nás dostatočne vystrašilo v štýle "preboha, aké časy si dali ostatní" a rovnako namotivovalo "snáď nás neporazí ženská" a začali sme sa pripravovať. Príprava na statiku prebiehala štandardne, ja osobne som bol v psychickom stave zrušiť pokus ešte 30 sekúnd pred OT avšak vďaka Sumcovej morálnej podpore som sa zrelaxoval a dal štandardných 4:30. Brčovi sa nechcelo bojovať a po 3:30 vystrčil nos z vody. Boli sme šťastní, že to máme za sebou ale rovnako aj trochu nahnevaní, že sme mohli viac zabojovať (no holt, chýbal tréning:) a tak sme išli coachovať Sumca, ktorý sa chystal na prekonanie svojich personal bests. Sumec sa nám však niekde stratil, našiel ho Brčo ako pobehuje bez neoprénu niekde v sprchách cca 10 minút pred výkonom. Tak sme ho hneď nahnali do vody a začala príprava. Keďže príprava a zanorenie bolo v miernom časovom strese, vysoká tepovka si vybrala svoju daň a Sumec sa musel vynoriť zopár sekúnd pred nahláseným časom. To mu prinieslo zopár trestných bodov a všetkým trochu zhoršilo náladu, ktorú sme sa snažili zlepšiť sledovaním ostatných pretekárov. Keďže 8-minútový statikár Augusta z dôvodu choroby nenastúpil, náš záujem sa orientoval na pretekárov s nahlásenými časmi okolo 6 minút. Prvým prekvapením bol náš kamarát Martin (šampión) z Karlovych Varov, ktorý sa vynoril po 6:10 v absolútnej pohode a urobil ukážkový SP. Jeho statika pôsobila takým pohodovým dojmom, až to bolo trochu nuda 
. Zábavu priniesla najmä posledná trojica pretekárov ( Rišian, Zbynek, Skrivanek ak si dobre pamatám) kde sme videli jeden "pekný" blackout a dve slušné samby, ktoré však skončili bielymi kartami Najlepší mužský výkon podal Petr Vala - 6:23, najlepší ženský výkon bol v podaní Lucie Plačkovej - 5:32 (nový český národný rekord).
Statiku sme teda mali za sobou a vrhli sme sa na prípravu na dynamiku. Tento krát sme síce neštartovali v trápnom prvom kole, naše výkony však boli znovu poznačené drobnými nedostatkami.
Ondro si jemne posunul osobák na 105 m, za preťatie hladiny dostal trestné body v hodnote 20m. Sumec sa hecol na slušných 111 metrov s pekným SP avšak za dotyk dna pri otočke mu rovnako strhli 20m. Spravodlivo nahnevaní sme si spoločne zanadávali na nelogické pravidlá a išli sme podporiť Brčov výkon. Brčo však našu podporu asi pod hladinou nepočul a vynoril sa po otočke na 100m ružový ako detská prdelka. Po našich "hviezdnych" výkonoch sme sa začali sústreďovať na sledovanie situácie, ktorá bola pomerne zaujímavá.
Medzi mužmi prekvapil Martin z KV, ktorý po 3 otočkách zabrzdil na skvelých 183 metroch. Pozornosť sa teda potom sústreďovala na Petra Valu, ktorý musel dať minimálne 175 metrov aby si udržal 1. miesto. Po pekne zvládnutých 180 metroch mu však nemilosrdní rozhodcovia odobrali 30 metrov (3x preťal hladinu plutvou) čo ho posunulo na 4. miesto a svet mohol predbežne oslavovať víťaza. V ženskej kategórií bola pozornosť (teda minimálne niektorých romanticky založených členov našej výpravy:) sústredená na nový ostravský talent. Po zaplávaní pekných 66 metrov jej však za rôzne chybičky (dno/plutvy) strhli neuveriteľných 35 bodov čím sa v podstate dostala do mínusových bodov. Tak sa naplno prejavila absurdnosť týchto penalizácií, ktoré nie sú určite postavené na reálnom základe (10 metrov za preťatie hladiny alebo 20 metrov za dotyk dna je extrémne veľa).
Po klasickom čase na podanie protestov nasledovali dopingové testy a po ich zvládnutí sme sa dozvedeli poradie (Petrisko, Zbynek a náš Michal Rišian medzi mužmi a Slovenčíková, Ivanská a Sazimová medzi ženami).
Po skončení súťaže sme dali večeru a po nej sa odobrali do hlavného stanu pripraviť sa na večernú akciu na Stodolní. V očakávaní príjemnej zábavy sme sa po častiach dopravili do baru Desperado, ktorý sa tradične stal útočiskom frídajverov po každých MČR. Výkon, ktorý sme podali na Stodolní bol vyrovnaný a musím povedať, že aj napriek malému počtu sme úspešne reprezentovali SFT. Určite k tomu dopomohla aj spoločná prípravka z Chorvátska a individuálna príprava každého z nás v posledných týždňoch (škoda len, že aj statiku netrénujeme tak poctivo).
Medzi highlighty večera môžeme tradične zaradiť niekoľko výjazdov na kebab cez celú Stodolní, tancujúcu "divokú kočku" vo výklade (srdcovú záležitosť Hyneka z KV), tour de Pilsner organizovanú Brčom a Sumcom a Ondrovo plánovanie spoločného fakultatívneho výletu s českými ?frídajverkami? vláčikom do Frýdku (alebo to bol Mýstek?). Popri týchto náročných výkonoch sme sa posilňovali obrovskými vedrami mojita spoločne s novými bratmi z KV. Pri spoločnom pití sme zistili, že Martin má slovenské korene a tak sme si uvedomili, že všetci dobrí frídajveri sú "naši".
Keďže návrh na výlet vláčikom bol demokratickým hlasovaním zrušený, v skorých ranných hodinách sme zobrali "tágo" a vrátili sa na dom.
Posledný deň výletu prebehol pokojne a bez akýchkoľvek problémov. Keďže sme nemali v aute navigáciu, išli sme tento krát kratšou cestou a po menšej zástavke v hospúdke na hraniciach sme vyložili Sumca v Žiline a v krásnom búrkovom počasí sa v zdraví vrátili domov. Počas cesty sme si ešte dali zopár tréningových predsavzatí aby naše výkony boli nabudúce vyrovnané aj na bazéne a tak sme úspešne ukončili túto (opäť) vydarenú akciu.