Časopriestorové súradnice hovorili jasne: zraz bol naplánovaný niekoľko rokov po tom, ako sme vyhrali nad fašistami o 5:30 na pumpe ÓemFau pri Auparku.
Expedičné družstvá boli rozdelené do áut podľa pravidiel, vlastne neviem akých, takto:Oktávka s boxom: Maroši, Veronika (nik tomu nechcel veriť, ale fakt to je Rudiho vlastná sestra!!!), Ivka a Karči
Fábka: dva bacily, Brčko a Katka
Hyunday: Flippo, Oboy, Delfinik a ja
Yaris: Majchrákovci, Jarča a Honza
Hneď na úvod treba uviesť jeden nezanedbateľný fakt. Už po ceste sme trhli prvý rekord, keď sme zvládli cestu do Mošteničky za neuveriteľných deväť hodín! Krásny zážitok, prezident, by to mal navrhnúť cestovným kanceláriám ako bonus pre verných zákazníkov?
Naša posádka inšpirovala Majchrákovic Yarisa a chceli sa s nami previezť do Záhrebu, ale nakoniec sme si to rozmysleli a otočili sa za ostatnými. Ale na druhej strane, videli sme aj také dedinky, ktoré sme nečakali
Brčo zobral sponzorský balík OxyFit a na niektorých zastávkach sme si šľahli čistý kyslík, ale pred Brčom ani muk, že vraj to bolo určené len k vode.
Deň prvý
Očakávania boli nastavené rôzne: Ježíííííííš, čo tam budeme robiť? A nebude nám zima? Máme dosť jedla? A kedy tam už budemeeeee??? Našťastie nič nie je tak ako si človek predstavuje. Čakal nás pekný apartmánový dom, kde sme sa hneď po príchode rozhodili do izieb.Majchrákovci bývali so Zemovcami v prvej štvorke, Brčo a Ondro okupovali ďalšiu štvorku s Jarčou a Honzom a horná osmička bola ukážkou rôznych kultúr. Maroš so sesternicou, alebo Veronika s bratrancom v jednej izbe, my tri - Delfínik, Ivka a ja v druhej a Oboy, Karči a Flippo pekne pohromade v obývačke.
Okolo piatej sme sa vybrali na neďalekú pláž, aby sme sa rozpotápali. Chaoticky sme sa rozpŕchli do mora, ale snaha byť vo dvojiciach väčšinou vychádzala, akurát občas niekto zakričal meno niekoho z nás, že kde sa nachádza
Po hodine sme vyliezli z vody a mali sme naplánované vyskúšať spotrebiče v apartmánoch. Pekne sme si to podelili, niekto trónil, niekto si dal sprchu a väčšina sa vrhla k sporáku... Fyzika nepustí a hlad už vôbec. Večera bola bohatá, výber famózny, chute rôzne. Inak povedané, cestoviny na všetky spôsoby.Poznanie:
- More studené, ale kúriť sa dalo.
- Treba si strážiť bójku, lebo potom sa človek namaká.
- Tie kamene kua tlačia.
Deň druhý
Budíček okolo deviatej, individuálne. Odchod na vodu bol na cca 10tu. Ondro zavelil, že sa pôjde na Brseč, asi 10 kilometrov od nášho hlavného stanu. Tak sme sa pekne kolóna vybrali. Zaparkovali sme priamo pri majáku a schodmi sme zišli ku krásnej plážičke, ktorú nám objednal sám prezident. Vďaka Maroši!Počasie bolo objednané na celý čas pekné, takže spokojnosť bola na mieste a to, že voda bola studená, nám urobil Maroš vlastne službu, aby nám čím skôr nabehol diving reflex a aby sme začali s aktívnym otužovaním. Tak sme na seba nahádzali neoprény, no dobre, nahádzali je silné slovo, pol hodinu sme sa do nich rvali a šup do vody. Ukotvili sa dve bóje a pri každej sa zišla skupinka. Ivka trénovala najmä zanáranie, Flippo zlepšoval plíženie sa po lane, Oboy sa snažil ako vedel a bol excelentným safety a Delfínik, no tá bola konečne vo svojom
Po asi hodine a pol sme sa vrátili na pláž, trochu zohriali a išli sme si oddýchnuť do vodorovnej polohy. Po krátkom šlofíku sme išli opäť na vodu, ale už na starú známu pláž.Krásne som sa obliekla do neoprénu, idem do vody a vejú mi vlasy... Stále mi to nedochádzalo, ale potom mi cvaklo: zabudla som si kuklu. Ale našťastie bol na blízku Chuck Norris (aka Juka) a s malým sebazaprením mi pre ňu skočil, dokonca ju aj našiel a priniesol, no toto! Tak sme šli opäť do vody a snažili sa aplikovať všetky dobré rady ako sa len dalo. Po potápaní sme sa už nevedeli dočkať večere. Je to neuveriteľné, ale opäť vo väčšine vyhrali cestoviny
Tento večer bol ale iný ako ostatné, okrem toho, že sa grilovalo, tak sa dodržiaval pitný režim intenzívnejšie ako bolo zvykom. Najviac sa prejavil bacil Ondro, aj keď všetko asi spustil Tomáš. Len tak si sedí a bez akéhokoľvek úsilia sa pod ním láme stolička a on elegantne padááá... on je proste šaman! A to všetko s úsmevom na tvári
Ondro (aka chlamýdia, ale pľúcna) dokázal zo stoličky urobiť detskú opierku na bike, tiež by sa v jeho prípade dalo hovoriť o talente. Myslím, že ten večer sa udialo veľa nadprirodzených javov, ktoré netreba opisovať.Poznanie:
- Základ je nezabudnúť si kuklu. Potom sa to zvrtne ani nevieš ako.
- Nie je stolička ako stolička.
- Najhoršia choroba sú pľúcne chlamýdie! Liečba proti tomuto bacilu je zdĺhavá, nákladná a extrémne náročná.
Deň tretí
Ževraj by mala v tento deň prísť kríza. No, na niektorých možno prišla a nebola stredného veku? Opäť ráno vyrážame na Brseč, ale kvôli Chuckovi o niečo skôr, lebo ho po obede čakal presun do Mariboru, kde mali bajkeri nejaké preteky a mali sa spúšťať z kopčeka. Chuck nesklamal a bol až na dne... morskom. My ostatní sme pokorne plávali za bójkou, ktorú unášal prúd a opäť sme sa snažili vyhovárať na problémy s ušami, tlakom a vyrovnávaním...Najlepší bol Tomáš, raz darmo, šaman je šaman. Keď sme sa už chystali vytiahnuť bójku, priplával s monikou, že ideme trénovať
tak sme trpezlivo počkali, kým sa pár krát zanorí a potom si to proti prúdu odmaká na breh. Prezident sa z toho vyzul a presviedčal nás, že musí byť na člne ako safety, mobilný nealko bar a support. Nik mu aj tak neuveril, ale vzhľadom k tomu, že sa naplno prejavili jeho indiánske korene a jeho červená koža bola náš orientačný bod, tak sme ho nechali aspoň pádlovať.Poobede sa opät išlo do vody na miestnu pláž. Nič mimoriadne sa neudialo, takže nemá zmysel si ani vymýšľať
Večer sme si šli všetci sadnúť do miestnej reštiky a dokonca sme si aj dokázali vybrať jedlo. Nebola to posledná večera ako si mnohí z nás mysleli. Práve naopak. Bolo to na počesť nášho Delfínika, ktorý sa v ten deň vyliahol a odvtedy iné nerobí len sa čvachce vo vode. Tak hepi bŕzdej náš milý Dolphin Potom Karči dostal výnimočný nápad, inak on má vždy skvelé nápady, že aby sme šli na koláčik. To keby tušil, čo nás bude čakať, asi by to prehodnotil... Taaaak a prišlo na lámanie chleba: koláčik za 12 kuna nebol žiadny koláčik, ale kusisko torty, ktorú sme nemali šancu dojesť.Poznanie:
- Jarču spoznáš podľa vlajky na plutve.
- Bečki odrezak je bravčový rezeň.
- Chuck nemá konkurenciu. Zatiaľ...
Deň štvrtý
Nikto tomu nechcel veriť, ale fakt to prišlo... nečakane. Odchod. Posledný deň. Uaaaa, cesta domov. No, ale nepredbiehajme udalostiam. Doobeda sme sa ešte poriadne vybláznili vo vode. Fotila sa titulka do Sports Illustrated a tak to aj vyzeralo Portréty, skupinové foto, avantgardné foto až došla baterka. Odskúšali sme si aj maximálky, čo to dalo, lebo viac nedalo, ale dalo akurát. Potom sme sa ešte zohrievali na slnku a prvá posádka, ktorá nás opustila bola prezidentova. Oplakali sme ich, tak trošku a ešte sme ostatní pobudli nejakú tú hodinku na pláži a zohrievali sa po ponoroch.Potom sme si ešte dali kapurkovú pizzu na pláži a išli sa pobaliť na cestu. Flippo sa stal plnohodnotným animátorom hornej osmičky a rapoval ukážkovo, vlastné texty by mu aj Rytmus závidel! Raz darmo, život v banskobystrickom ghette je inšpiráciou samou. All ya niggaz!
Poznanie:
- Jedlo dňa a jedlo expedície: cestoviny.
- Cesta späť je vždy kratšia ako cesta tam.
In da Bratislava
Tak a sme všetci doma, teda, nie všetci v Bratislave doma, ale väčšina. Myslím, že to každému niečo dalo. Nám nováčikom veľa nových informácií, skúseností a radosť z nových dimenzií A aby som nezabudla, zistili sme, že sme fasa tím a aj napriek spoločným, niekedy stiesneným priestorom sme sa nepozabíjali See yaa next time...Diskutovať o tomto článku vo fóre. (7 príspevky)