Akciu zorganizoval brnenský klub Ocean Devils pod vedením Mattesa a Kamily. Išlo o predĺžnený víkend (+ štvrtok a piatok) na ostrove Pag. Brňáci sa postarali o ubytovanie a technické zabezpečenie - člny, laná, bóje a U/W foťáky. O dopravu a stravu sa musel postarať každý sám.

Zo Slovenska sme sa vydali štyria (Ryc, Erik, Juro Karpiš a ja). Ryc poskytol svoje auto (za čo mu ďakujeme), čím sa pasoval za šoféra :-) Prišiel nás vyzdvihnúť na Hlavnú stanicu v Bratislave, kde sme sa všetci stretli cca o 22.30. Veci sme nahádzali do auta a išli sme k Rycovi domov, pretože sa potreboval zbaliť. Nech sme sa snažili akokoľvek, všetko sme do kufra nezmestili a tak mne a Erikovi robili vzadu spoločnosť dve moniky (monoplutvy). Zhruba o 24.00 sme dorazili do Tesca nakúpiť zásoby a o 0.45 sme už vyrazili smerom na hraničný prechod Rajka. Na hraniciach sme nemali žiadne väčšie problémy, iba na slovensko-maďarských hraniciach sme sa od maďarského colníka dozvedeli, že Richard sa číta asi nejako Ihá. Čo nás v aute síce pobavilo, ale colníkovi sa to nezdalo vtipné a museli sme odstaviť auto a počkať, kým všetko skontroloval. Cesta bola OK až na milióny maďarských mačiek (či už živých alebo rozjazdených), ktorým sa musel Ryc vyhýbať.

Štvrtok 2.10.03

Ku trajektu (Sv. Juraj), ktorý nás previezol na ostrov Pag sme dorazili niečo pred 9.00 a keďže ďalší odchádzal 9.30 chvíľu sme čakali. Cesta trvala asi 15min a stála nás 15 Euro (4 osoby + auto). Miesto ubytovania sme našli bez problémov a niečo pred 10.30 sme sa už vítali s českými bratmi a sestrami. Mattes nás pohostil rumom a keďže sme boli celkom ustatí (najmä Ryc) a nič poriadne sme nejedli, bolo to poznať. Ubytovanie bolo super. Bolo nás 14 a bývali sme štyria na jednej bunke, ktorá mala izbu s manželskou postelou, izbu s dvoma oddelenými posteľmi, spoločnú sprchu, záchod a kuchynku.

Po vybalení sme si boli s Rycom trošku zaplávať a okuknúť more. Voda bola čistá a celkom osviežujúca - okolo 19°C. Potom sme si pospali a o 15.00 sme všetci vyrazili smerom k Ostrovu chobotníc. Bolo to asi 15 min chôdze. Tam nás čakali dva laná s bójkami. Jedno išlo do hĺbky 35m a druhé 45m. Tu sa ukázalo, ako sme na tom zdravotne. Bolo pár vyvolených, ktorí boli úplne fit a ostatní mali problémy vyrovnať tlak. Ja som bol štandardne ako keď sa idem niekam potápať prechladnutý. Tlak mi síce išiel vyrovnať, ale chvíľku to trvalo. Dole som schádzal väčšinou po lane a maximum bolo 13,4m. Boli k dispozícii aj dva U/W foťáky a nacvakalo sa asi 200 fotiek. Vo vode sme vydržali asi hodinu, tí otužilejší aj trochu dlhšie.

Po návrate sme si dopriali prvé poriadne jedlo, keďže sme nechceli jesť pred ponormi. Mattes na 20.00 všetkých zvolal a na notebooku sme si pozreli fotky. Upozorňoval nás aj s Kamilou (familiárne volaná mama Kami) na chyby, ktoré robíme. Takéto stretnutia pri fotkách sa organizovali každý večer a keďže bolo vždy dosť vtipných komentárov, aj sme sa celkom fajn nasmiali. Potom debata pokračovala až do neskorých nočných hodín a pri tom sme rehydrovali :-)

Piatok 3.10.03

Plán na dnešný deň bol: 9.30 plávanie, pre tých čo mali záujem resp. večer nerehydrovali, 10.00 statika a potom o 14.00 odchod člnmi ku vraku. Na statike sme sa stretli asi 10 a trénovali sme po dvojiciach. Ja som tu skúšal statiku prvý krát (k freedivingu som sa dostal koncom tohto leta) a podarilo sa mi spraviť 3min 11s. Budem musieť začať trénovať. Parťáka mi robil Tomáš Korbička, ktorý išiel v pohode niečo cez 4min. Ryc si to celé prespal a podarilo sa mi ho zobudiť (počet pokusov si nepamätám) až tesne pred 14.00, keď sme mali odchádzať na vrak. Stihol to LTT (len tak tak). Na vrak sme išli v dvoch člnoch. Boli požičané z miestneho divecentra. Kapitánom jedného bol Mattes a druhý bol pod velením borca (Dalibor) z divecentra. Odchod by som okomentoval slovami: "Navy Seals idú do akcie." Všetci sme boli totiž v neoprénoch, keďže plavba trvala iba 15-20 minút. Po príchode na miesto a počiatočných problémoch ukotviť člny, Dalibor skočil do vody (potápal s fľaškami) a priviazal bóje ku vraku.

Vrak sa volá Ruža a je to juhoslávska drevená nákladná loď. Potopila sa niekedy v 40. rokoch 20. storočia pri ostrove Pag juhovýchodne od zátoky Trimajl vo Velebitskom kanále. Je dlhá 25 a široká 8 metrov a leží vzpriamene. Maximálna hĺbka je 50m (záď) a mininálna 37m (próva). Próva je rozbitá a trup je prežraný. Vrak drží pohromade ale pomaly sa rozpadá a je citlivý na neopatrné potápanie. Loď vraj viezla soľ a opitá posádka s ňou na Silvestra narazila do malého ostrovčeka. (Za vyčerpávajúce informácie o vraku ďakujem Kamile.)

Viditeľnosť bola dobrá a vrak bolo vidno už asi z 30m. Mne sa podarilo po lane zísť iba do 27,7m (dnes ma boleli aj dutiny) za 1:18 a videl som obrysy vraku. Závidel som najmä Jurovi Karpišovi, ktorý si vrak vychutnal. Terezka si tu spravila maximálku a zišla po lane do 42m. Mattes išiel do vody s fľašami a v hĺbke asi 30-35m fotil. Bol tam asi 35min a musel absolvovať niekoľko deko-zastávok, pričom najlepšia bola asi tá v 3m na jednu hodinu. Po asi 1 hodine sme vyšli z vody a keďže nám bola kosa, Dalibor nás odviezol "domov". Kamila s Jurom zostali a čakali na Mattesa.

Sobota 4.10.03

Ráno nás Mattes oboznámil so zmenou plánu. Pôvodne sme mali ísť až o 14.00 na vodu robiť maximálky, ale kvôli počasiu sme vyrážali už o 12.00 (to aby som začal budiť Ryca). Odchod bol znovu v štýle Navy Seals, ale tentoraz bola kapitánom druhej lode Kamila. Vyskytlo sa zopár technických problémov. Odtrhlo sa závažie aj s lanom od bójky. To sa však podarilo zachrániť. Myslím, že Korba na tento deň ale tak skoro nezabudne. Keď robil free immersion do cca 40m na otočke sa mu otrhlo lano od bójky. Ako potom hovoril, zopár krát zaťahal, ale pochopil, že sťahuje iba lano. S chladnou hlavnou bez zaváhania zahodil závažia a bez plutiev to vyplával. Večer sa už na tejto príhode zabával a hovoril, že prekonal svoj rekord. Pokus ale nebol uznaný, keďže zhodil závažia.

Večer sme si všetci urobili výlet do Novalje, čo to popili a okoštovali pizzu. Večer pokračoval v ubytovni super zábavou až do 3. Dozvedeli sme sa, že jeden z českých bratov za mladi spieval v heavy metalovej skupine. Môžeme to dosvedčiť, keďže básne ako Spermia sa niesli celou zátokou.

Nedeľa 5.10.03

O 9.30 nás prišla zobudiť Alča, že či nejdeme na Ostrov chobotníc. Zbalil som si veci a o hodinu som už bol vo vode (Ryca sa mi nepodarilo zabudiť). Boli to pohodové ponory - rozlúčka s morom. Pecovi sa podarilo nájsť chobotnicu a boli sme ju omrknúť. Neviem ako ju našiel, ale ja som ju mal problém zbadať, aj keď mi ju ukazoval. Potom som si poprezeral stenu. Tá začínala asi v 10m a padala dole do 30-40m. Môj najhlbší ponor bol 14,9m. Keďže som prišiel neskôr ako ostatní, stihol som spraviť iba 8 ponorov a kolegovia už boli na odchode.

Keď sme sa vrátili, dozvedeli sme sa, že domáci stresuje a chce zaplatiť za ďalší deň. Tak sme sa museli do druhej vysťahovať. Všetci sme sa stretli pri kompe, ktorá odchádzala 15.30. Tu sme sa rozlúčili a zaželali si šťastnú cestu.

Do Bratislavy sme dorazili 23.30, pričom skoro celú cestu pršalo. Najmä chorvátsky úsek pri slovinských hraniciach bol nepríjemný. Úzka a neoznačená cesta, to nie je počas jazdy v noci za dažďa to pravé orechové. Ryc nás ale bezpečne doviezol na Hlavnú stanicu a tu sme sa rozlúčili aj my.

Dáme si repete?

Musím povedať, že akcia bola viac než vydarená a pre mňa to bola prvá freedivová "dovolenka". Počasie bolo super a ak pršalo, tak iba v noci. Zišli sme sa dobrá partia a verím, že to nebolo naposledy, čo sme sa tak stretli. Ďakujem celému teamu Ocean Devils a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.