V piatok 05.07.2003 večer vyrazil Slovakia Freedive Team od petržalského Tesca smerom na Chorvátsku základňu Donja Klada na kurz freedivingu k českým reprezentantom, ktorí nás na mieste už očakávali. Bolo nás spolu 8 adeptov: Ryc, Ratmír, Zuzka, Karol, Mirka, Braňo, Petr a Maroš. Na miesto sme dorazili v sobotu ráno utrmácaní, vytrasení z cesty a najmä nevyspatí.

Donja Klada je malá dedinka umiestnená z pohľadu mapy vysoko na chorvátskom pobreží v blízkosti okresného mesta Senj, vzdialená približne 100km od mesta Rijeka. Dedinka leží v blízkosti "balkánskej pobrežnej magistrály", upozorňuje na ňu len malá ceduľka so šipkou. Po odbočení sa krátko a strmo zostupuje z pomerne vysoko položenej magistrály až o niekoľko sto metrov nižšie k hladine mora. Obec je veľmi malá, tvorí ju okolo 100 domov, resp. apartmánov pre turistov. Nenachádza sa tu dokonca ani obchod s potravinami. Domáci sa živia pravdepodobne prenájmom apartmánov a lovom rýb (jediné závery našich siahodlhých dedukcií :). Z nášho pohľadu to bol absolútny raj na Zemi. Krásne prostredie vysokých hôr v kombinácii s čistým morom a blízkymi ostrovmi ako aj absolútna izolácia tohto miesta od civilizácie a cestovného "ruchu" nás očarili.

Ubytovaní sme boli v apartmáne Maté pre 8 osôb, ktorý bol solídne zariadený, 4 izby, jedna veľká kúpeľna, jedna malá bez sprchy, mrazák, veľká chladnička, mikrovlnka, šporák, umývačka riadu nás už však prekvapila, ako sa neskôr ukázalo, pracovala len s cca 50% účinnosťou :). Veľká kuchyňa hravo pojala množstvo nami dovezených zásob aj na mieste zakúpenej minerálnej vody a akosi prirodzene sa stala miestom spoločných stretnutí celého tímu. Apartmán bol vzdialený približne 15m od vybetónovaného brehu mora. Pred chatou bola malá záhradka prerastená ovocnými stromčekami a popínavými rastlinami, ktoré spoločne vytvárali príjemný chládok aj uprostred horúceho dňa.

Po usadení sa v apartmáne a hodinke oddychového šnorchľovania priamo pred domom sme sa konečne stretli s našimi inštruktormi Danom Exnerom (prezident AIDA CZ) a Janom Linhartom (rozhodca AIDA CZ), členmi českého reprezentačného teamu vo freedivingu, ktorí kurz viedli. Spolu mali na starosť 11 kurzantov, okrem nás ešte troch chalanov z Čiech, Adama, Karla a Pavla. Na úvodnom brífingu sme sa dozvedeli program celého týždňa a podrobný itinerár.

Freediving pri vraku

V nedeľu ráno sme už čakali nastúpení na malom móle pri loďke Pasadur na inštruktorov. Ako úvodné úvítanie pre nás prichystali výlet a potápanie pri vraku. Samozrejme na nádych. Vrak sa nachádzal približne 30min plavby z Donja Klady pozdĺž pobrežia v blízkosti brehu (cca 15m od brehu), ktorý tvorili mohutné, ťažko dostupné, strmé bralá. Išlo o vrak menšej nákladnej lode, ktorej vek neviem presne určiť, nebola to však žiadna archeologická pamiatka :). Pomerne zachovalá loď odpočívala ležiac na dne v hĺbke od 15 - 20m v prirodzenej polohe na svojom dne. Históriu okolo jej potopenia som sa nedozvedel. Potápanie pri nej bolo však veľmi zaujímavé, v podstate sme sa na nádych pri vraku potápali všetci prvýkrát. Ponory mali dĺžku približne okolo jednej minúty. Limitujúco pôsobila najmä nízka teplota vody okolo 19-20°C. Na sebe sme mali naše klasické freedive obleky z neoprénu v hrúbke 3mm, ktoré sú ideálne do teplého mora. Ako sme sa neskôr dozvedeli, pobrežné vody v tejto lokalite ochladzujú početné drobné prítoky sladkej vody, ktoré sa vlievajú do mora na mnohých miestach priamo zo skál. Z rovnakého dôvodu bola o poznanie chladnejšia voda aj na pláži v Donja Klada. Čerstvá, chladná, sladká voda vlievajúca sa do mora sa miešala so slanou vodou hneď na povrchu a vytvárala zvláštny film, ktorý by sa dal prirovnať najskôr k akémusi olejovitému efektu na morskej hladine, až 50m od brehu bola voda o poznanie teplejšia.

Môj počítač zaznamenal pri vraku spolu 18 ponorov v rozpätí jednej hodiny. Maximálna dosiahnutá hĺbka na mieste bola vzadu pri kormidle vraku 22,3m. Nasýtení "wreck freedivingom" sme sa vrátili do mini prístavu v Donja Klada.

Teória a prax

Od pondelka začal výcvik. Hneď na úvod musím poznamenať, že na kurz sme dorazili s určitým freediverským sebavedomím, nepotápali sme sa prvýkrát, aj predtým sme dosiahli celkom slušné hĺbky aj časy a ani výsledky z posledných súťaží na ktorých sme sa ako team zúčastnili neboli na zahodenie (Majster ČR vo freedivingu 2003 a dve druhé miesta na tej istej súťaži v mužskej aj ženskej kategórii).

S trochou nadsadenia by sa dalo povedať, že až na kurze sme zistili, že: "všetko je inak" :) . Aj predtým sme robili a trénovali statiku, ale nové metódy, ktoré sme sa naučili naše časy aj osobné rekordy závratne predĺžili. Rovnako to bolo aj pri potápaní do hĺbky (constant weight). SFT mal za sebou stovky ponorov, plytkých aj hlbokých a bez preháňania môžem konštatovať, že nás väčšinou limitovala iba hĺbka lokality na ktorej sme sa potápali (na Slovensku). Na kurze sme však zistili "kopu" chýb, ktorých sme sa pri ponoroch dopúšťali. Smerom dolu sme pilovali techniku rozdýchavania, zanárania, techniku kopov aj obrátky na dne, techniku vyrovnávania tlaku v dutinách, záchrany potápača. Navykli sme si absolvovať "warm up" ponory pred hlbokým zanorením, odvykli sme si "obťažkávať" si opasky olovenými strapcami a do hĺbok sme chodili až neuveriteľne odlahčení :). Nové poznatky nám pomohli zásadne predĺžiť aj naše osobné rekordy v tejto kategórii.

Dopoludnia nás inštruktori zvyčajne mučili tréningom statickej apnoi (zádrž dychu vo vode na čas), po jeho absolvovaní sme odchádzali na apartmán s veľmi príjemným pocitom, že je to už za nami :). Po 2-3 hodinovej prestávke sme absolvovali druhú fázu každodenného tréningu, ponory na hlbokej vode, ktorú skrátene nazývame jednoducho "konstant". Z vody sme sa dostali väčšinou až okolo 17 - 18 hod poobede, dokonale unavení a vyhladnutí. Tu musím poďakovať aj dievčatám, ktoré sa starali o hladné freediverské žalúdky a ich starostlivosť bola naozaj dokonalá. Žiadna porcia nebola dosť veľká na to, aby ju hladný freediver po tréningu nedokázal za niekoľko okamihov bez slov zlikvidovať.

Večer sa preberala na základni inštruktorov teória a rozoberali sa nové skúsenosti a otázky.

Vyžmýkaní po celodennom dvojfázovom tréningu sme väčšinou už nemali chuť na typické dovolenkové nočné aktivity, spájajúce sa s absorbovaním alkoholických nápojov a ponocovaním :). Pár krát si "zadovolenkovali" len niekoľkí pravoverní dovolenkári, bolo to však vždy na úkor včasného nástupu na raňajší tréning :).

Jeden večer sme sa s Rycom a Braňom dohodli a išli sme skúsiť nočný freediving vo vode priamo pred naším apartmánom. Ryc mal baterku Lumen 4, Braňo takú mini baterku z obchoďáku že vraj do 10m vodovzdornú a ja som mal moju UW čelovku + Lumen 6. Vďaka čistému moru nám naša svetelná výbava celkom postačovala. Vo vode sme strávili necelú hodinku od 22:30 do 23:30. Nevideli sme nič na čo práve nedopadali lúče našich bateriek, z tohto pohľadu to bolo dosť adrenalínové, neustále sme očakávali objavenie sa nejakého zaujímavého "úlovku", nemali sme však šťastie. Len jednu väčšiu rybku sme s Rycom našli a totálne sme ju našimi svetlometmi zmiatli, z troch strán osvetlená ostala prikovaná na dne na mieste kde sme ju prvýkrát zahliadli. Hĺbky ponorov sa pohybovali od 6m do 12m, dĺžky ponorov okolo 1minúty. Bolo to celkom vzrušujúce, škoda, že sme nevideli vo vode viac života. Neskôr nám bolo povedané, že na to je lepšie chodiť do vody až po polnoci.

Zdravotné komplikácie

Zdravotnú formu sme sa snažili načasovať tak, aby sme boli na kurze všetci OK. Tento zámer nám však vôbec nevyšiel tak, ako sme očakávali. Braňo mal problémy s pretláčaním dutín a preto väčšinu kurzu strávil v plytkej vode. Ratmír a ja sme mali presne opačný problém s reverzným blokom čelných dutín. V mojom prípade to bolo dosť nepríjemné, krvavé hlieny tmavohnedej farby z dutín som mal už od prvého dňa a reverzný blok sa prejavoval zablokovaním natlakovaného vzduchu v čelných dutinách nad nosom. Vzduch sa častokrát uvoľnil až niekoľko sekúnd po ponore, pričom vydával zvuk veľmi podobný komunikácii delfínov :), ktorý bol počuť aj v mojom okolí a spôsoboval pobavenie všetkým naokolo. Dutiny však dostali zabrať, obával som sa, či vôbec budem môcť chodiť do hĺbok počas celého kurzu. V Ratkovom prípade to neprebiehalo tak dramaticky, jeden krát sa mu reverzne blokli čelné dutiny a spôsobili krvácanie z nosa, v ten deň nepokračoval s ponormi a do konca kurzu tieto potiaže nejako zvládol. Ryc mal problémy s nohami, najmä pri hlbších ponoroch. V deň záverečnej minisúťaže mu vysadili namáhané členky a nahlásený hĺbkový ponor nemôhol vôbec absolvovať. Klasické freediverské nehody typu blackout a samba sa nám celkom úspešne vyhýbali. Za celý kurz boli len dve sambičky. Obe sa stali pri statike. Prvú mal Adam, český kurzant, práve ťahal niečo cez 5min, keď to na neho prišlo, nevidel som to priamo a vraj to nebolo až tak dramatické ako druhá samba, ktorú mal Braňo taktiež pri statike. V čase 4:18 min prestal reagovať na moje klepanie. Bolo mi to podozrivé, keďže vypúšťal priveľa bublín, nečakal som už viac a začal som ho ťahať z vody. Najprv som mal pocit, že je pri vedomí a nechce ísť z vody, po par sekundách bolo jasné, že má blackout. Bol mimo vedomia a až po pár ďalších sekundách začal pomaly reagovať. Dýchať cez kŕč v krku nie je také jednoduché a na okolostojacich to zanecháva dosť desivý dojem. Celkom nás vystrašil, do minútky bol však OK, vôbec nič si z celej situácie nepamätal. Inak sme prežili kurz v zdraví ak sa to tak dá vôbec povedať :).

Súťaž

Na záver kurzu pripravili inštruktori mini súťaž v disciplínach statika a konštantná záťaž. Súťažne naladení sme podávali svoje najlepšie výkony a dosiahli opäť ďalšie osobné rekordy, zároveň sa ukázali aj pozitívne výsledky týždňového školenia.

Na súťaž sa "cítili" len siedmi adepti: Adam, Karel, Pavel, Ryc, Ratmir, Petr a ja. Poučení z kurzu sme si pred súťažným pokusom v statike "dopriali" každý aspoň 2-3 predsúťažné pokusy na zahriatie. Táto metóda sa všetkým vyplatila. Petr Zlatuška dosiahol svoj najlepší čas a celkovo najlepší čas v statike vôbec spomedzi všetkých súťažiacich s hodnotou 5:47 min, na druhom mieste som sa umiestnil ja s 5:17 min, tretí skončil Ratmír s 4:16 min. Vo všetkých troch prípadoch to bol zároveň aj náš osobný rekord, smolu mal Ryc, keď súťažný pokus predčasne ukončil na hodnote 3:06 min, dôvodom bolo zlé rozdýchanie. V statike nasadil Slovakia Freedive Team laťku pomerne vysoko :), chalani z Čiech skončili s hodnotami : Adam 4:05 min, Karel 3:52 min a Pavel 3:46 min.

Po poludní sme sa opäť nalodili na lodičku Pasadur a odviezli sme sa k veľkému skalnatému ostrovu vzdialenému cca 20min plavby od prístavu, čakala nás kategória konstant. Posádka lode zakotvila v zákryte za bralami ostrova, kde predpokladali nulovú prítomnosť prúdov a veľkú hĺbku. Zamýšlané hodnoty hĺbkových ponorov sme nahlasovali inštruktorom vopred. Podľa nahlásených hĺbok sa stanovilo poradie ponorov od najhlbšieho k najplytšiemu.

Na základe hĺbkových tréningov počas týždňa som si povedal, že skúsim "osobák" aj v hĺbke a nahlásil som 45m, čo sa nakoniec ukázalo ako najvyššia oznámená hodnota. Deň predtým som na tréningu zakončoval 40m ponor na úrovni 42,2m priamo na dne v piesku, darilo sa mi pretláčať vzduch v dutinách, resp. vymačkať z pľúc potrebnú dávku vzduchu, čo ma motivovalo k nahláseniu 45m. Petr Zlatuška, Ryc a Adam nahlásili 40m hĺbky. Okrem Ryc-a sa tam už obaja pozreli a vedeli, že by to mali zvládnuť. V Rycovom prípade, rovnako ako v mojom, by išlo o osobný rekord. Ratmír nahlásil 35m, taktiež hĺbku v ktorej doteraz ešte nebol. Karel si trúfal na 25m a Pavel kvôli zablokovaným dutinám len symbolických 7m.

Súťažné lano s bielym tanierom na konci spustili z provy lode do hĺbky 45m. Bol som prvý na rade. Nechcel som zdržovať a tak som sa ani moc neroztrénoval pred súťažným pokusom. Spravil som dva ponory, jeden free imersion do 16m (ručkovanie po lane) a druhý konstant ponor do 20m. Potom už len rozdýchanie na hladine v polohe na chrbte, pakovanie pĺúc, zanorenie a cesta pre kartičku do 45m. Do hĺbky pred seba som sa nepozeral, približujúci cieľ som cítil podľa "ubúdajúceho" vzduchu v pľúcach, keď som sa konečne pozrel pred seba, tanier bol asi 5-6m odo mňa, skoro na dosah, pretlačil som vzduch do dutín ešte asi 2x, ale bol to boj. Odtrhol som kartičku a konštantnou rýchlosťou vystúpal až na hladinu. Pri výstupe ma "safety" potápači v plytkej vode navigovali tak, aby som "nepoškodil" dno lode :), ktorá sa nachádzala v blízkosti súťažného lana priamo nado mnou. Vydýchanie, dole maska, OK znamenie rozhodcovi, ponor uznaný. Trval presne 1:20min, bol som rád, že som to dokázal. Klamal by som, keby som hovoril, že som nepociťoval žiadne obavy, resp. napätie z tohto ponoru. Myslím, že dole som išiel dosť v strese, čo je vždy iba na škodu. Snáď nabudúce to už bude lepšie a možno aj hlbšie :).

Ďalší bol na rade Adam, čakala ho 40-tka. Pripravil sa pri lane, rozdýchal sa a zanoril. Po minútke sme z hladiny videli ako sa blíži na povrch s kartičkou v ruke. Ponor bol čistý a uznaný. Ryc sa medzitým pripravoval na svoj ponor do 40m. Tesne pred ponorom zrušil pokus kvôli problémom s členkami, obával sa, že to kvôli unaveným členkom nevykope na hladinu. Je to škoda, môhol si spraviť pekný osobák. Ďalší na rade bol Petr s hĺbkou 40m. Po príprave sa zanoril a naspäť sa vrátil s kartičkou. Ako neskôr povedal, pretláčalo sa mu ľahšie ako v predchádzajúcich dňoch. Na rad prišiel Ratmír a jeho 35m hĺbka. Jeho ponor som sledoval celý v hĺbke cca 9m. Ratko išiel dole ako strela, lano stále pred očami, k tanieru do 35m sa priblížil rýchlo, asi rýchlejšie ako si myslel, minul totiž tanier a klesal ďalej. Spravil obrátku a vrátil sa k tanieru s kartičkou a s ňou potom v pohode až na hladinu. Podľa počítača spravil 35,9m čo je jeho osobný rekord, do bodovania sa započítala hodnota 35m z karty. Karel s prehľadom zvládol nahlásených 25m a Pavel svojich symbolických 7m.

Vývoj súťaže v konštantnej váhe neočakávane zamiešal karty a zmenil pôvodné poradie. Mojich 5 hĺbkových metrov navyše ma posunulo bodovo na rovnakú pozíciu s Petrom Zlatuškom (97,5 boda). Adam (80,5 boda) mal isté tretie miesto. Ryc (22bodov) sa kvôli smole v statike a zrušenému pokusu v konstante posunul až na poslednú 7 priečku. Ratmír (77,5 boda) obsadil 4 miesto (oba pokusy boli aj jeho osobné rekordy). Karel (63,5boda) skončil na 5-tom mieste a Pavel (44,5 boda) so symbolickým výkonom v konstant na 6mieste. O prvom mieste rozhodli nahlásené časy na statiku. Peťo nahlásil 4:00 min, ja som si nahlásil 4:30 min. Tento rozdiel mi pomohol k 1. miestu a Peťo skončil druhý.

Záver

V sobotu doobeda po mohutných nočných oslavách pred naším apartmánom nás domáca už pred desiatou vyháňala von a nenechala nás ani naraňajkovať. V rýchlosti sme sa zbalili a išli sa rozlúčiť s chalanmi z Čiech aj s našimi inštruktormi Danom a Honzom. Týmto spôsobom im chcem poďakovať za ich starostlivosť, vedenie, osobný prístup aj za to, že na nás boli tvrdí :) a že nás vďaka tomu posunuli ďalej ako sme čakali. Dúfam, že sa čoskoro opäť spolu stretneme niekde na hlbokej vode pri spoločnej "freediving session" :-).