Na majstrovstvá ČR vo freedivingu sme vyrazili už v sobotu, deň vopred v zostave Rišo, Zuzka, Maroš. Rišo bol prechladnutý a nesúťažil. Zuzka sa tiež nechystala do vody (čo bola podľa mňa škoda), ale nedala sa už prehovoriť, ani veci so sebou nemala. Zo soboty na nedeľu sme mali zabezpečené ubytovanie v miestnom hoteli pri diaľnici za veľmi výhodných podmienok, za čo patrí vďaka najmä organizátorom majstrovstiev a to Trygonu Brno a pánovi Milošovi Zezulovi. V sobotu večer sa v hoteli konal krátky briefing a premietanie úspešného dokumentu od tvorcu Mirka Hrdého s názvom FREEDIVING.CZ. Film zachytáva český reprezentačný team pri príprave v Chorvátsku a neskôr pri majstrovstvách na Hawaji.

V nedeľu sme vstávali pomerne skoro ráno a pred ôsmou sme boli už nastúpení pri plavárni. Tu sme sa stretli s Karolom, Mirkou, Braňom a Ďurim, ktorí vyrazili skoro ráno z Bratislavy. Z nich súťažili len Karol a Mirka, ostatní boli náš support stuff a fanúšikovia. Peťo Zlatuška dorazil sám z Čiech, kde víkendoval. Konala sa tu krátka prezentácia, podpisovanie tlačív zbavenia zodpovednosti organizátorov od prípadných nehôd a prehlásenie súťažiaceho o vyhovujúcom zdravotnom stave. Do deviatej ráno bolo potrebné nahlásiť aj odhadované hodnoty v statickej apnoi. Karol si nahlásil 3:15 min, Mirka 2:30 min, ja som si nahlásil 3:00 min, Peťo Zlatuška 3:00 min.

Súťaž prebiehala na 50m bazéne "Za Lužánkami". Bazén mal na plytkom konci 1,80m a na hlbšom konci 5,00m. Pre súťaž v statike a dynamike bol veľmi vhodný. Hlavní rozhodcovia boli Martin Štěpánek, Dan Exner, Honza Linhart a Mattes, samé známe mená z Českého Reprezentačného teamu.

Celé majstrovstvá pre súťažiaceho pozostávajú v nekonečnom čakaní kým nadíde čas na jeho súťažný pokus, dôležitá chvíľka vo vode a potom opäť nekonečné čakanie na pokus v druhej disciplíne. Medzitým je možné sa roztrénovať buď vo vode, alebo na suchu, ale nervozita si aj tak každého nájde.

Na bazéne sme sa stretli s našimi priateľmi zo Zvolena a Žiliny. Pre víťazstvo si prišiel Juro Karpiš zo Žiliny a rovnaké ambície mali aj Miro Prockl a Erik Toček zo Zvolena. Košičan Viktor Hlaváč nebol práve v najlepšej súťažnej forme, bol prechladnutý a celkovo sa necítil vo svojej koži, čo sa na jeho výkone aj negatívne podpísalo vo forme samby pri dynamike.

Z nášho Slovakia Freedive Teamu štartovala medzi prvými na statike Mirka Milecová, naša blond Barbie fešanda :) . Aj napriek tréme sa posnažila a nahlásený čas 2min prekonala o 43 sekúnd. Ďalší od nás bol na rade Peťo Zlatuška a ja. Peťo bez väčších problémov dosiahol čas 4:30 min, čo bol veľmi dobrý čas na to, že tréningu statiky sa venuje (pokiaľ viem :) minimálne. Ja som dúfal, že spravím aspoň tie nahlásené tri minúty, na viac som sa príliš necítil. Celý predchádzajúci týžden som strávil na bazéne Pasienky trénovaním dynamiky bez plutví len tak v plavkách a prechladol som pri tom. Bolelo ma ľavé ucho a celkovo hlava. Pred pokusom som sa rozdýchal, cca 12 hlbokých nádychov, pakovanie a zanorenie. Ako som sa neskôr dozvedel, zanoril som sa po oficiálnom čase na to určenom a bol som penalizovaný strhnutím 1 bodu, čo je 6 sekúnd z dosiahnutého výsledku. Rovnaký problém mal aj Peťo Zlatuška. Pri dvoch minútach ma asistent prvýkrát ťukol na plece, povedal som si, konečne dve minúty, ale to trvalo. Chvíľu potom prišla prvá kontrakcia, tentokrát som ich nepočítal, čakal som na ďalšie znamenie ohlasujúce 2:30 min. Konečne prišlo. Snažil som sa byť v pokoji a v kľude zvládnuť 3min hranicu. Prišlo ďalšie ťuknutie, dosiahol som nahlásený čas, vnútorne som si vydýchol, aspoň hanba nebude, nahlásený čas je v suchu. Kontroly od asistenta prichádzali každých 15 sekúnd. Kontrakcie však boli oveľa častejšie. Bol som rád, že som sa ich pri tréningoch doma naučil celkom slušne ignorovať. Pri 4:00 min som vedel že idem von z vody, kontrakcie so mnou už dosť chveli a prišlo kontrolné poklepanie mimo súťažný čas, myslel som si, že je 4:15 a vynoril som sa. Rozdýchanie, asi 6 hlbokých nádychov, OK znamenie na rozhodcu Mattesa a sňatie masky. Všetko prebehlo korektne, dosiahnutý čas 4:11 min. Bol som celkom spokojný, najmä že nebola samba ani nič podobné. Čas nebol nič extra, ale ani na zahodenie.

Posledný zo SFT teamu štartoval Karol. Do 4min sa celkom držal. Potom začali masívne kontrakcie a nekontrolovaný únik bublín, Ryc a ja sme už vedeli, že nie je dobre. Rozhodcovia ho sledovali a nevedeli, čo si majú myslieť. Keď vybehli na hladinu bubliny v objeme asi polovice plného výdychu tak Ryc zakričal: Vytiahnite ho z vody! Karol mal sambu ako vyšitú, triasol sa, mal problém s nadýchnutím sa a vôbec nevedel o sebe. Mal som o neho obavy, Mirka, ktorá stála vedľa mňa bola tiež bez slov. Karol sa pomaly pozviechal a s pomocou vyšiel z bazénu, lekárka z prvej pomoci ho usadila na lavicu a nasadila povinne na minútku, dve čistý kyslík.

Po ukončení súťaže v statike som sa nachádzal spomedzi 28 súťažiacich na 15 mieste, čo ma teda vôbec nenadchýnalo.

Po zaujímavej exhibícii akvabely začala dynamika. Mirka bola opäť medzi prvými súťažiacimi. Nahlásila si 45m, doplávala 47m. V skutočnosti spravila 50m, ale pri 47m jej čelo vybehlo na hladinu a takto doplávala celú dĺžku. Verdikt rozhodcov bol jasný: 47m.

Karol bol kvôli sambe diskvalifikovaný a v dynamike nepokračoval. Peťo Zlatuška nahlásil 50m. Na pokus išiel so svojimi smiešnymi malými gumenými plutvičkami. Pri 50m sa samozrejme otočil a išiel ďalej. Otočil sa aj pri stovke a z publika zaznelo prekvapenie, aj rozhodcovia spozorneli. Peťo zakončil pri 118m a zožal aplauz. Pokus bol korektný, žiadna samba alebo niečo podobné. Bol to vynikajúci výkon. Peťo bol v pohode, ešte vtipkoval, že ráno bol pod parou a teraz sa mu celkom zadarilo.

Ja som mal nahlásených 60m. Spravil som si klasickú rozdýchavačku na dlhý pokus, napakoval sa a vyštartoval. Udržiaval som konštantne rovnakú rýchlosť. Na päťdesiatke som sa otočil celkom v pohode ešte bez kontrakcií, čo ma veľmi tešilo. Po šesťdesiatke to začalo byť náročnejšie. Na úrovni 70m som si povedal, že ešte k rebríku predo mnou doplávam a idem hore. Pri rebríku som videl koniec bazénu len zopár metrov pred sebou a tak som si povedal, že to skúsim doraziť. Podarilo sa, spravil som stovku, môj osobák. Rozdýchanie, OK, dole maska, pokus uznaný. Toto mi veľmi spravilo náladu, prvýkrát som dal 100m práve na súťaži a aj v bodovaní mi to značne pomohlo.

Stovkárov bolo podľa mojich očakávaní naozaj veľa. Celkovo sa zišli skutočne kvalitní borci. Juro Karpiš s 3,5 kg obojkom na krku a nenormálne vysokou rýchlosťou spravil 117m a diváci ho odmenili potleskom. Erik Toček spravil 110m a Miro Prockl 113m. Podľa verdiktov rozhodcov sa na nich však prejavila "lost of motor control" čiže samba. Rovnakú smolu mal aj Viktor Hlaváč, nahlásil 70m, spravil 100, ale tiež "sambil". V Erikovom prípade bol však verdikt veľmi diskutabilný, ale ďalej sa to neriešilo. Chalani boli sklamaní a ja tiež, boli to moji favoriti, vedel som, že sa na súťaž extrémne pripravovali a boli v super kondícii, škoda, že to tentokrát nevyšlo, snáď nabudúce.

Po skončení dynamiky bola krátka prestávka a vyhlasovanie celkových výsledkov. Celkovo na prvom mieste v kategórii muži sa umiestnil Juraj Karpiš z ŠK Žralok Žilina (AIDA Slovensko), s hodnotami v statike 5:02 min a dynamike 117m. Osobne si myslím, že Ďuri je niekde na štartovacej dráhe veľkého freedivingu a držím mu palce. Druhý v poradí bol Petr Zlatuška zo Slovakia Freedive Teamu so 4:30min statika a 118m dynamika. Jeho výkon v dynamike s tými "smiešnymi" plutvičkami bol naozaj ohromujúci. Nechcem si predstaviť, čo dokáže s Gara 3000 plutvami, ktoré vyhral v súťaži :). Keďže Petr je českej národnosti, tak ako najlepšie umiestený český súťažiaci získal okrem druhého miesta a strieborného pohára zároveň titul Majster Českej Republiky vo Freedivingu 2003. Aj keď to na sebe nedával najavo, myslím že táto "skutočnosť" ho veľmi potešila a motivovala do budúcna.

Zvláštna zhoda náhod spôsobila, že som sa s mojimi 4:11min a 100m dynamika umiestnil v prvej desiatke dokonca na siedmom mieste. "Pomohli" mi k tomu aj chalani zo Slovenska, ktorí mali smolu na sambu a "uvoľnili" tým medailové pozície, resp. posunuli vyššie ostatných pretekárov.

A čerešnička na záver. Mirka z nášho teamu sa umiestnila celkovo na druhom mieste. Terezka Vančurová z Brna mala totiž pri svojej stovke v dynamike podľa rozhodcov sambu a tak uvoľnila druhé miesto pre našu Mirku. Toto bol určite pre náš team najneočakávanejší úspech a dúfame, že Mirka sa do toho teraz oprie naplno a s novými Gara 3000 začne od septembra sekať na bazéne jednu stovku za druhou :-).

Myslím si, že vôbec nie je prehnané tvrdenie, že Slovakia Freedive Team zbieral na Majstrovstvách Českej Republiky vo Freedivingu medaily. Doniesli sme si Majstra Českej Republiky 2003, okrem toho dva strieborné poháre za druhé miesta v ženskej aj mužskej kategórii a moje siedme miesto je tiež ešte potešiteľné (aspoň pre mňa :). Na štyroch súťažiacich z jedného teamu je to vynikajúca bilancia.