Techniky záchrany pri blackoute
Napísal(a) Cliff Etzel, preložil Maroš Vrábel   
Utorok, 08 február 2000
Jedno z najväčších rizík pri freedivingu je blackout - výpadok vedomia, nezáleží na tom, či sa stane v plytkej vode, hlbokej vode, alebo pri takzvanom CO2 blackoute.

Táto potápačská choroba je pravdepodobne najväčším argumentom pre potápanie sa s parťákom - buddym, ktorý v prípade nastania SWB (shallow water blackout) dokáže účinne pomôcť potápačovi, ktorého blackou postihol. Blackout - výpadok vedomia, je prípad, keď si potápač sám nevie pomôcť a je plne v rukách svojho parťáka - záchrancu. V prípade blackoutu je potápač v bezvedomí a nereaguje na vnemy okolia. Blackout potápača blížiaceho sa k hladine môže mať viacero symptómov, ktoré by nemali uniknúť buddyho pozornosti, resp. o ktorých by každý safety diver mal vedieť v rámci tréningu záchrany.

Znaky a symptómy blackoutu - výpadku vedomia

Napriek tomu, že je pomerne mnoho znakov/symptómov výpadku vedomia, potápač záchranár alebo pomocník na hladine, ktorý s blackoutom nemá skúsenosti nemusí tento stav u potápača, na ktorého dáva pozor ihneď rozpoznať. Pre potápača, ktorý stúpa k hladine, v čase keď sa ukážu prvé symptómy je zvyčajne už neskoro a potápač stráca čoskoro po prvých príznakoch vedomie. Preto je pre buddyho, resp. pomocníka na hladine základná povinnosť pozorne sledovať potápača, vracajúceho sa z hĺbky. Včasné spozorovanie symptómov blackoutu hrá pri záchrane potápača kľúčovú úlohu.

Prejavy/symptómy blackoutu - výpadku vedomia:

  • Potápač prestane plávať bez zjavného dôvodu
  • Nohy potápača zostanú mierne zalomené v kolenách
  • Ruky potápača ostanú ochabnuté visieť pozdĺž tela
  • Oči potápača sa obrátia "stĺpikom" alebo sa zatvoria, akonáhle sa dostane do bezvedomia
  • Potápač začne klesať ku dnu
  • Môžeme pozorovať silené pnutie, resp. kontrakcie vychádzajúce z hrudnej oblasti

Potápač, u ktorého nastal blackout zvyčajne krátko po dosiahnutí hladiny naberie vedomie. Avšak, pokiaľ je potápač ešte pod hladinou stáva sa z neho potenciálna obeť utopenia. V prípade straty vedomia začne potápač pozvolna klesať ku dnu, stráca vedomú kontrolu nad svojím organizmom.Napriek tomu sú aktívne niektoré ochranné reflexy, ktoré sú nápomocné pri záchrane potápača. Jeden z nich je kŕčové zovretie pažeráka, tak, že sa cez krk nedostane do organizmu žiadna voda a nezaplavia sa pľúca. Tento kŕč po chvíli ustúpi, problém môže nastať ak sa potápač ešte stále nachádza pod vodnou hladinou. Po vytiahnutí na hladinu a držaní tváre proti oblohe po chvíli ustúpi kŕč a potápač začne sám dýchať.

Ak potápač nezačne sám dýcha, pristupuje sa k ďalším záchranným technikám. Niekedy pomôže obyčajné ľahké fúknutie vzduchu oproti nosu bezvedomého potápača, jemní receptory v nosnej sliznici zachytia vánok a aktivujú dýchanie.

Ak potápač nie je vytiahnutý na hladinu včas a kŕč zabraňujúci vniknutiu vody do respiračného systému ustúpi, do pľúc potápača sa naberie voda, čo môže spôsobiť ďalšie problémy aj po neskoršej úspešnej resuscitácii. Okamžitá resuscitácia potápača by sa mala začať uvoľnením kŕču, ktorý okrem iného zabraňuje aj prístupu vzduchu do pľúc. Ak sa medzičasom voda dostala do pľúc a oživenie bolo úspešné, aj napriek tomu je potrebné dôkladne zvážiť stav potápača a pokiaľ možno sledovať ho počas najbližších 24hodín. Sú totiž známe prípady tzv. "sekundárneho utopenia sa", ktoré zapríčinila práve vdýchnutá voda. Odporúča sa, aby potápač, ktorý bol zachránený vyhľadal okamžite lekársku pomoc, napriek tomu, že sa cíti už relatívne dobre.

Safety potápač, ktorý pozorne sleduje potápača z hladiny by mal byť oddýchnutý a plný čerstvých síl, aby môhol poskytnúť v prípade potreby adekvátnu pomoc. V prípade blackoutu potápača musí jeho parťák počítať s tým, že bude potrebovať naozaj veľa síl na to, aby parťáka dopravil na hladinu a poskytol adekvátnu záchranu. Pri záchrane potápača je dôležité postupovať racionálne s chladnou hlavou. Pred ponorením na záchranu je dobré spraviť niekoľko hlbokých nádychov a až potom začať so záchranným ponorom. Pri záchrannom procese sa používajú nasledujúce postupy.

Pomoc potápačovi v bezvedomí

O potápača, ktorý utrpel blackout a je v bezvedomí je nutné sa náležite postarať. Telo postihnutého potápača trpí akútnou hypoxiou, nedostatkom kyslíka. Potápač záchranár by mal zobrať do úvahy fakt, že trasenie a mykanie postihnutým mu v danom momente nepomôže, taktiež prefackanie alebo krik na potápača v bezvedomí môžu spôsobiť ďalšie zotrvanie v stave bezvedomia.

Nasledujúce postupy by sa mali vykonať pri potápačovi v bezvedomí:

  • Hlava potápača by mala byť podopretá v oblasti krku
  • Aby sme zabránili prípadnému vdýchnutiu vody, chránime ústa potápača voľnou rukou, dbáme aby maska ostala potápačovi na tvári.
  • Potápača uchopíme pevne a podopierame ho počas celej cesty na hladinu
  • Po vynorení na hladinu opatrne zakloníme hlavu potápača tak, aby sa mohli uvoľniť prístupové cesty pre vzduch (nos, ústa)
  • Pokiaľ možno pomôžeme si plávajúcim zariadením, bójka, čln, plošina...
  • Snímeme masku potápačovi a uvoľníme tým ďalšie dýchacie cesty
  • Počkáme kým potápač nenaberie opäť vedomie (začne dýchať, odpovedá sám na otázky, apod.)
  • Shallow water blackout (výpadok vedomia v plytkej vode) odoznie po približne 3-10 sekundách
  • Deep water blackout (výpadok vedomia v hlbokej vode) odoznie približne po 10-30 sekunách
  • Keď sa potápač začne preberať a sám dýchať, pokračujeme v pozorovaní až kým ho nedostaneme mimo vodu (čln, breh, bezpečné miesto). Stáva sa, že potápač dostane blackout až po vynorení na hladinu, napr. masívnym výdychom a zbavením sa posl. zvyškov kyslíku, resp. ak počas ponoru prekonal svoje maximum. Preto je potrebné potápača aj po čiastočnom prebratí naďalej určitú dobu pozorovať.
  • V daný ďen by sa už vôbec nemal potápať
  • Ak potápač neodpovedá, je v bezvedomí a sám nedýcha postupujte nasledovne:
    • Snímte všetko závažie a masky z Vás aj bezvedomého potápača
    • Začnite základnú prvú pomoc, uvoľnite postihnutému dýchacie cesty a skontrolujte či dýcha
  • Ak potápač nedýcha pokračujte nasledovne:
    • Privolajte čo najskôr odbornú pomoc
    • Začnite s umelým dýchaním (dva vdychy na začiatku, nasledované 1 vdychom každých 5 sekúnd)
    • Preneste potápača z vody na breh alebo čln
    • Pokračujte kontrolou dýchacích ciest a v prípade potreby ďalším umelým dýchaním, skontrolujte pulz potápača. Ak nejde zistiť pulz, začnite kardio-pulmo cerebrálnu resuscitáciu, naďalej pokračujte v umelom dýchaní

Všetci, ktorí sa zaoberajú potápaním by mali prejsť dôsledným tréningom záchrany potápača, tak aby správne vedeli podať umelé dýchanie a KPCR. Záchranné techniky a postupy sa nenaučíte z textov, ale najlepšie pri absolvovaní odborného tréningu freedivingu, potápania, resp. záchrany potápača. V rámci týchto kurzov sa oboznámite aj s obsluhou kyslíkového prístroja, čo môže zásadným spôsobom pomôcť pri záchrane topiaceho sa, potápača postihnutého výpadkom vedomia, resp. pri akýchkoľvek nehodách vo vode a pod vodou.