Za všetky tieto schopnosti vďačíme tzv. "potápačskému reflexu cicavcov", ktorý pri ponorení tváre do chladnej vody zareaguje automatickým spomalením pulzu a tým "šetri" kyslík na neskoršie "horšie časy". Toto je základná dispozícia, ktorá nám dovoľuje postupným tréningom predlžovať pobyty pod hladinou na jeden nádych.

Možno je na mieste otázka, na čo je to vlastne dobré? Potápač, freediver, určite nezaváha s odpoveďou. Ťažko sa totiž niečo vyrovná pocitu, keď si bezstarostne, v takmer bezváhovom stave, v absolútnom tichu oceánu, pokojne prezeráte životom, farbami a rozmanitými tvarmi kypiaci útes a na niekoľko momentov sa stávate súčasťou tohto vzrušujúceho ekosystému. Pre tieto zážitky sa oplatí stále znovu a znovu ponárať do sveta ticha. Výhody oproti klasickému prístrojovému potápaniu sú najmä v tom, že nie je nutné neustále kontrolovať všetky zariadenia a dodržiavať mnohé zásady spojené s prístrojovými ponormi. Bez dýchacieho prístroja je ponor absolútne tichý a nerušený hlukom automatiky a unikajúcich bublín. Potápač - freediver je obratnejší, dokáže sa rýchlo pohybovať a nie je odkázaný na spoľahlivosť celého technického vybavenia od fľaše, cez ventily, automatiku až po dekompresný počítač, v tomto zmysle je potápanie na nádych naozaj "free".

Vďaka týmto charakteristikám si tento druh potápania získal vo svete mnohých priaznivcov a fanúšikov. Existujú minimálne dve medzinárodné asociácie združujúce nádychových potápačov. AIDA a IAFD, ktoré organizujú medzinárodné preteky a zabezpečujú organizačne aj technicky pokusy šampiónov o svetové rekordy. Najatraktívnejšie sú tie hĺbkové. Pri hĺbkovom freedivingu existujú tri hlavné kategórie: konštantná váha, variabilná váha a no limit kategória. Kráľovská disciplína freedivingu je práve Konštantná váha (constant weight). Potápač vopred nahlási hĺbku do ktorej sa vlastnými silami ponorí pozdĺž lana. Pri ponore si nesmie lanom pomáhať, za to je diskvalifikácia. Po dosiahnutí hlásenej hĺbky, odtrhne kartičku so svojím menom a vráti sa vlastnými silami na hladinu. Počas návratu si nesmie pomôcť napríklad odhodením záťažového opasku ani použiť nejaké zdvihové zariadenie (vzduchový vak apod.). S rovnakou hmotnosťou s akou sa zanoril pod hladinu sa musí vrátiť naspäť. Aktuálny svetový rekord v tejto kategórii drží Venezuelčan Carlos Coste s hodnotou 90m. Druhá kategória je Variabilná váha (Variable weight). Potápač opäť vopred nahlási hĺbku ponoru o ktorý sa ide pokúsiť. Pri zostupe môže použiť vlečné zariadenie tzv. sled, alebo inú záťaž. Toto ho bez väčšej námahy rýchlo dostane až na požadovanú hĺbku, kde opäť zoberie svoju kartu a na hladinu sa vracia vlastnými silami, plávaním pomocou dlhých plutví. V tejto kategórii sa dosahujú oveľa hlbšie ponory ako v predchádzajäcej, hodnota svetového rekordu je 120m, Patrick Musimu, Belgicko a v ženskej kategórii Deborah Andollo, Kuba, 95m. Marketingovo a divácky najsledovanejšou kategóriou je NO LIMITS, potápač zostupuje do extrémnej hĺbky pomocou sledu (vlečného zariadenia) a vracia sa na hladinu s pomocou vzduchového vaku. Francúzsky pretekár Loic Leferme nahlásil zámer prekonať svetový rekord kategórie NO LIMITS a zdolať hranicu 165m, dosiaľ je držiteľom svetového rekordu s hĺbkou 162m, zo žien je kráľovnou NO LIMITS kategórie Tanya Streeter, USA, 160m. Najmladšou , štvrtou hĺbkovou disciplínou je Free Immersion, čiže voľné zanorenie. Pretekár sa zanára do čo najväčšej hĺbky, je dovolené priťahovať sa do hĺbky aj naspäť pomocou lana. Pri tejto disciplíne sa však nepoužívajú plutvy. Najhlbšie sa bez plutví dostali Carlos Coste, Venezuela, 93m a opäť Tanya Streeter, USA, 70m.

Okrem hĺbkových kategórií sa preteká aj v tzv. bazénových disciplínach. Sem patria statická apnoe a dynamická apnoe, s plutvami a bez plutví. Ako napovedajú názvy, pri statickej apnoi ide o čo najdlhšie vydržanie pod hladinou na jeden nádych, leží sa na hladine bez pohybu za asistencie buddyho a rozhodcov. Pri dynamickej apnoi je dôležité preplávať s plutvami alebo bez plutví v bazéne maximálnu vzdialenosť na jeden nádych. Svetoví borci dosahujú s plutvami takmer 200m hranice. Zaznamenaný aktuálny svetový rekord drží rakúšan Herbert Nitsch, 183m. Rekord bez plutví patrí tomu istému pretekárovi a má hodnotu 134m.

Pri hĺbkových ponoroch, sa ľudský organizmus adaptuje na vodné prostredie, nedostatok kyslíku aj na výrazné zvýšenie okolitého hydrostatického tlaku. Opis všetkých činností, ktoré sa pri naozaj hlbokých ponoroch dejú by vydal za celú knihu. Spomeniem aspoň hlavné riziko s týmto športom spojené. Každému potápačovi, ktorý sa zanorí na nádych do väčšej hĺbky hrozí pri návrate po dlhšom pobyte pod vodou tzv. "shallow water blackout", strata vedomia v plytkej vode. Stratu vedomia zapríčiní vysoká hodnota CO₂, ktorí sa nahromadil v organizme počas nedýchania. CO₂ spôsobuje nádychový reflex, ak ho mentálne prekonáme, organizmus jednoducho vypne a sporí kyslík absolútnym odstavením všetkých činností, okrem prekrvovania mozgu a srdca. Je to nebezpečná nehoda, pri ktorej sa môže potápač bez pomoci utopiť. Dochádza k nej v hĺbkach 10 - 0m, pri návrate na hladinu. Preto je dôležité mať so sebou buddyho, ktorý je najlepšie odborne poučený o všetkých rizikách a zásadách správnej záchrany. Tomuto výpadku vedomia v plytkej vode sa dá predchádzať tým, že potápač pred ponorom nerobí hyperventiláciu a neponára sa na priveľmi dĺhu dobu. Svoje hranice vie najlepšie odhadnúť každý sám, je dobré nechávať si radšej rezervy a zlepšovať sa postupne.

História tohto športu na Slovensku je zatiaľ v plienkach. Pobočka AIDA International na Slovensku bola založená len nedávno. Zakladatelia už pripravujú kalendár freediverských akcií a súťaží na Slovensku. Súťaže sú potrebné pre kvalifikovanie slovenského reprezentačného teamu, ktorý bude Slovensko zastupovať na súťažiach v zahraničí. Prvá neoficiálna domáca súťaž sa konala v decembri minulého roka vo Zvolene. Okrem slovenských súťažiacich sa jej zúčastnili aj českí borci a reprezentanti. Je významným úspechom, že v kategórii dynamická apnoe, prevalcoval všetkých účastníkov žilinčan Juraj Karpiš z ŠK Žralok Žilina, ktorý zaplával na jeden nádych 125m s monoplutvou. V statickej apnoi bol najlepší výsledok 5:19 a dosiahol ho Zdeněk Nič člen českého reprezentačného teamu. Slovenskí freediveri sa už začínajú združovať do klubov a spoločne trénujú. Prvý pôvodný freediving klub je Slovakia Freedive Team z Bratislavy, ktorý združuje približne desať fanatikov do nádychového potápania. Okrem toho je mnoho jednotlivcov po celom Slovensku, najmä z plaveckých oddielov, ktorí tiež "prepadli" tomuto športu.

Nádychové potápanie je pre freediverov zdrojom pozitívnych pocitov, uvoľňuje stres, regeneruje psychiku a upevňuje odolnosť organizmu. Dôvodov prečo sa potápať na nádych je viac, spomenul som len tie najpodstatnejšie. Ak som Vás presvedčil vytiahnuť v lete pri vode masku a plutvy a vyskúšať si to, budem rád. Lebo lepšie ako 100x čítať je vyskúšať si to na vlastnej koži.

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (2 príspevky)