Pre rok 2007 získal právo organizovať majstrovstvá sveta vo
freedivingu v bazénových disciplínach slovinský Maribor. Generálkou na
toto podujatie boli pre organizátorov preteky MAD CUP 2007, ktorých
druhý ročník sa konal začiatkom marca. Príležitosť vyskúšať si
atmosféru a podmienky "majstrovského" bazéna využilo aj veľa pretekárov
z mnohých kútov Európy. Nechýbali ani súčasné bazénové hviezdy zo
Škandinávie - Stig Severinsen, Peter Pedersen, Henning Larsen,
Elizabeth Kristoffersen a Eva Johnsen.
S cieľom otestovať bazén sa do Mariboru vydali aj súťaženiachtiví
zástupcovia SFT. Starobylé mesto na rieke Drava je od Bratislavy
vzdialené iba 4 hodiny cesty po rakúskych diaľniciach a posádku Felície
tvorili Delfínik, Brco, Oboy a ako doprovod a fotograf Vlado Flíder zo
Zvolena.
Až na krátku vynútenú pauzu v zápche za Viedňou prebehla cesta
absolútne bez problémov. Vyrazili sme vo Piatok na poludnie a okolo
16.30 sme po zaregistrovaní už skladali veci na izbách internátu. Večer
nás čakala dynamika bez plutiev a tak sme si dopriali pár hodín na
odpočinok a prípravu.
Štartovali sme v prvej polovici súťažiacich približne okolo 21.00.
Zaujímavosťou bolo, že bez plutiev sa plávalo na šírku 50m bazénu (25m)
v štyroch dráhach. Rozhodcovia už vopred všetkých upozornili, že je
potrebné dať pozor pri obrátkach. Stupienok na státie po obvode bazénu
(v hĺbke cca 120cm) totiž skracuje preplávanú vzdialenosť a bolo
potrebné sa dotknúť rukou a odraziť nohami nad jeho úrovňou. Veľa
pretekárov na to počas svojho pokusu zabudlo a nevyhli sa tak
penalizácii (0,5m za každý chybný dotyk).
Delfínik s Brčom plávali svoje pokusy súčasne v susedných dráhach.
Obaja vypadali po obrátke na 50m veľmi dobre a nové "osobáky" boli na
spadnutie. Nakoniec bol z toho len jeden - Delfínikových pekných 75m,
pretože Brčovi asi na 60m zhodil safety diver plavajúci na hladine
plutvou okuliare z tváre a ten sa zákonite vynoril. Nasledovala
"červená", keďže nesplnil protokol, ale po diskusii s rozhodcami mu
títo povolili ešte jeden pokus v závere súťažného dňa. Ja som mal pri
mojom pokuse v pláne vyskúšať túto disciplínu v 3mm obleku. Nakoniec
som ho absolvoval v plavkách pretože bolo na bazéne neskutočne teplo a
čakanie na štart v neopréne by ma asi zabilo. Otočil som 75m a spravil
ešte 1 tempo. 81m bolo aj pre mňa novým osobným rekordom.
Kamarát z Brna Petr Tanner si urobil radosť 82 metrami a potom už
nasledovali borci - najhodnotnejšie výkony podali Elizabeth
Kristoffersen z Nórska so 106m a Stig Severinsen (DEN) so 151m. Padlo
niekoľko "osobákov" a boli aj samby a blackouty (Eva Johnsen). Slovinci
aj Chorváti to brali naozaj vážne a boli to väčšinou práve oni, kto
prekračoval limity. Brčo sa už pri opakovanom pokuse necítil najlepšie
a zopakoval 65m z prvého pokusu.
Večeru sme si dopriali v malej reštaurácii na brehu Dravy. Na výber
boli len miestne špeciality pleskavica alebo čevabčiči na rôzne
spôsoby. Obe chutili výborne a tak sme vcelku spokojní po prvom dni
líhali do postelí a v hlavách sme už mali sobotňajšie disciplíny.
Ako prvá bola v pláne statika pred obedom. Tá sa pre náš team
skončila úplným fiaskom. Pravda je, že ani jeden z nás nebol na túto
disciplínu dostatočne pripravený, čo sa aj naplno prejavilo (Oboy 4:03,
Brco 3:38, Delfínik 3:27). Ani ostatní sa veľmi nepredviedli a víťazmi
sa stali Christian Maldamé (FRA) s 6:55 a opäť výborná Elizabeth s 5:40.
Neúspechom sme sa nenechali odradiť a s odhodlaním napraviť si
reputáciu sme sa vrhli na dynamiku. Šiel som hneď v prvej skupine
štartujúcich a 120m mi zabezpečilo v súčte všetkých disciplín 10.miesto
medzi mužmi. Plávalo sa mi výborne a nová plutva od mistra Kubrta
"šlapala" perfektne. Delfínika spojil rozpis znovu s Brčom do jednej
skupiny a v susedných dráhach podali obaja výborné výkony. Andrejka po
trojmesačnej tréningovej absencii prakticky bez prípravy zaplávala opäť
100m (uznali jej len 99m lebo sa nedotkla steny bazéna) a bolo z toho
pekné 4.miesto medzi ženami a Brčo ukázal, že to s doháňaním Juku myslí
naozaj vážne - 123m úplne na pohodu a 14.miesto v mužoch. Vo výborných
výkonoch pokračovala Elizabeth - 154m a zážitkom pre všetkých bolo
otočenie 200m od Petra Pedersena. Fantastických 205m sa nevidí každý
deň.
Po vyhlásení výsledkov väčšina účastníkov zostala na slávnostnú
večeru, my sme však už nabrali kurz späť do Bratislavy. Škoda zbabranej
statiky, mohli sme v teamovej súťaži siahať po medaile. V aute však
vládla spokojnosť a dobrá nálada. Väčšina z nás už mala v hlave letné
majstrovstvá sveta. Príprava už začala a veríme, že prídu aj výsledky...
|