Ukončenie tohtoročnej sezóny sme si naplánovali na stredu 15. októbra ako nočný ponor. Za celý tím išli do vody len štyria odvážlivci/fanatici :) Gabo Meixner, Tomáš, Ryc a ja. Na potápačskom výbežku na Guláške sme sa stretli o 19:30 už za tmy. Na zemi sme roztiahli výstroj a pomaly sme sa do nej nasúkali. Teplota vzduchu bola 9°C, ale v neoprénoch nám bolo teplo. Boli sme vyzbrojení príručnými potápačskými baterkami, prevážne Lumenkami, Gabo mal niečo väčšie na akumulátor.

Po vstupe do vody nasledovala aklimatizácia, voda mala 13°C, čiže bola o niečo teplejšia ako vzduch. Do vody sme vstúpili o 20:00 hod. Prvé ponory sme spravili pri rúre. V absolútnej tme len s baterkami v rukách a na nádych to bolo veľmi zaujímavé. Potom sme sa presunuli k plošine. Tam sme spravili väčšinu ponorov. Tie najdlhšie mali hodnoty do 1:30min, čo v takých extrémnych podmienkach nie je zlé číslo.

Viditeľnosť vo vode bola dosť slabá, povedal by som tak 2-3m, pod AA plošinou to bolo podstatne lepšie (dokým sme to nerozvírili :) asi 3-5m. Pri pneumatikách sme našli raka na love, celkom pekný kúsok to bol. Ďalej sme objavili niekoľko spiacich ostriežov a neboli to žiadni drobci ! :) Zaujímavé bolo pozorovať nad plošinou ako sa pod ňou mihajú lúče bateriek ostatných potápačov. Vyzeralo to ako scéna Aktov-X :)

Od plošiny sme prešli k trabantu. Našiel ho Ryc hneď na prvý pokus, vo vnútri vraj spal veľký ostriež, ale kým som sa dostal na miesto ja už bol preč. Posunuli sme sa ďalej k telefónnej búdke a spravili tam zopár ponorov. Keďže sme pri búdke nevideli skoro žiadny život, vrátili sme sa k rúre, kde zvyknú odpočívať väčšie kusy. Pod rúrou však bolo tiež prázdno.

Potápanie sme zakončili ponormi pri plošine a vrátili sme sa na breh. Vo vode sme strávili 50min a spravili priemerne každý 15 ponorov na nádych. Každý mal jednu potápačskú príručnú baterku, ja som mal okrem nej navyše čelovku s pomerne silným, ostrým bodovým svetlom. Baterky na naše účely úplne postačovali, nechýbali nám žiadne silnejšie reflektory.

Po 40min vo vode sme začali cítiť chlad, preto sme spravili zopár záverečných ponorov a vrátili sa na breh. Najhoršie momenty boli na brehu pri vyzliekaní, resp. prezliekaní. Keď v 9°C zafúkal vetrík, tak sme sa roztriasli ako osiky. Zachránili nás dve termosky čaju a teplé oblečenie.

Z môjho pohľadu to bola veľmi zaujímavá a vydarená akcia, škoda, že sme podobných ponorov nespravili viac cez leto, keď bolo podstatne teplejšie počasie. Týmto nočným ponorom sme oficiálne uzavreli sezónu 2003, čo však neznamená, že sa opäť v sobotu cez deň nepôjdeme potápať na Gulášku :)).