Bolo celkom pekné slnečné počasie a my sme sa konečne vybrali na hlbšiu vodu do Veľkých Úľan. Rozložili sme sa na brehu a pripravili si všetky veci. Bolo toho dosť. Ja som celkom zbytočne nafúkal čln, nášho Karasa, ktorý sme nakoniec pre veľký vietor do vody vôbec nebrali. Ryc nameral lano, 25m, pripevnil ho k novej bójke, označenej zo všetkých strán naším logom. Na koniec lana, pri závaží, sme lepiacou páskou pripevnili moju baterku Technisub Lumen 6. Pri spúštaní závažia na dno sme ju zapli a celú cca hodinku kým sme sa potápali ostala zapnutá. Do vody išli: Ryc, Ratmír a ja. Na brehu ostali: Zuzike, Janka a Brano, náš support staff :)).

Zvonka vyzerala voda dosť kalná. Po vstupe do nej sme si tým už boli istí. Rozhodli sme sa dotrepať bójku cca 50m od brehu a tam spustiť závažie dole. Čím viac sme sa vzďalovali od brehu, tým viac sme boli skeptickí. Voda bola ako biela káva, viditeľnosť necelé dva metre. Pomyslel som si, ak je takáto voda, tak sa ani poriadne nezanoríme a vrátime sa na breh.

Ďalej od brehu sme spustili závažie ku dnu. Nameraných 25m bolo dosť, lano sa naplo a cítili sme že koniec nepristál na dne. Začali sme s cca 10m ponormi. Pri zanáraní do cca 10-15m sme zistili, že hlbšie je voda čistejšia a viditeľnosť lepšia, to nás dosť potešilo a vo vode sme nakoniec ostali hodinu. Ryc išiel opäť s monoplutvou, Ratmír a ja klasika s plutvami.

Po úvodnej oťukávačke sme sa púšťali čoraz hlbšie. Celkovo som spravil 11 ponorov. Hĺbky sa pravidelne striedali.Raz som išiel na hlboký ponor, po ňom som išiel robiť safety divera do cca 10-13m, čiže čakal som na potápača vracajúceho sa z hĺbky. Ryc si spravil svoj osobný rekord v Constant Weight, jeho hodnota je 26,6m, čiže o 1,6m prekonal svoj osobák z Egypta. Ratmír mal určité problémy s vyrovnávaním tlaku a preto sa chodil len do hĺbok do 20m. Všetci traja sme potápali v pohode, nestala sa žiadna nehoda, žiadny blackout, žiadna sambička :). Konečne sme robili freediving tak ako sa má, hlboko s ohľadom na všetky pravidlá bezpečnosti.

Hlboké ponory na jazere majú niečo do seba, vrchných cca 8m vody je tzv. mlieko, voda s veľmi nízkou viditeľnosťou, hlbšie je to lepšie, čím hlbšie sme išli, tým sa viditeľnosť zlepšovala, ale na druhej strane sa dramaticky znížila sveteľnosť, to znamená, že v hĺbke 20m a viac bola už total tma. Všade okolo nás čierna noc :). Zapnutá baterka na konci lana pôsobila ako kontaktný bod. Bola vidieť už z cca 19m hĺbky, pripevnená bola v cca 26m. Prišli sme viackrát až k nej. Bol to zvláštny pocit sledovať ostrý lúč svetla namierený hore a okolo tma na krájanie :) Niečo podobné som videl v Magickej hlbočine :) Pod baterkou bol koniec lana a upevnené závažie. Voda na mieste bola ešte hlbšia, ale do tej tmy sme sa bez lana už nechceli púšťať. Podľa môjho počítača bol najhlbší ponor 27,7m, trval 1:15, ostatné ponory mám pod minútu. Rycov max. ponor mal rovnaké hodnoty. Prvýkrát som mal Gary 3000 v naozaj hlbokej vode a musím povedať, že som spokojný. Na hlave som mal aj baterku, potápačskú čelovku. Svetelný efekt bol badateľný až v cca 19m a nižšie, čiže až keď sa úplne stratilo svetlo z hladiny. čelovku som ocenil, bodový lúč svetla vychádzajúci z môjho čela :)) mi osvetľoval priestor podo mnou, ale aj napr. pohľad na Mosquito na zápästí, lano apod. Hladinové intervaly sa predlžovali úmerne hĺbkam do akých sme sa púšťali. Medzi mojimi hlbokými ponormi bývalo väčšinou 5min. Nabudúce si uviažeme 30m lano a možno sa konečne pokúsime aj o ten (môj vysnený) touchdown vo Veľkých Úľanoch, čo je cca 32-35m. Veľa bezpečných ponorov ;-) ! maroš