1. Nikdy nepotápaj sám a svojho freedive buddyho si starostlivo vyber!

Základné premisy:

• Hĺbka - nikdy sa neponor naraz spolu s parťákom
• Lano - zaisťujúci potápač sleduje lano freedivera, ktorý sa potápa len podľa tohto lana
• Partner - mal by byť schopný bez problémov zachrániť potápača z hĺbky aspoň 15m a mal by byť školený v oživovacích technikách a poskytnutia KPCR (Kardio pulmo cerebrálnej resuscitácie) ako aj obsluhy O₂ prístroja.
• Stretnutie - zaisťujúci potápač sa stretáva s freediverom v hĺbke 15m a sprevádza ho na hladinu v polohe FACE-TO-FACE (tvárou tvár) počas výstupu v najviac rizikovej oblasti, ktorá je od 15m až po hladinu. Hĺbka v ktorej sa stretávajú sa má určiť podľa celkovej hĺbky ponoru freedivera, ale nemá byť väčšia ako 15m.
• Pri všetkých ponoroch hlbších ako 30m by mal byť k dispozícii kompletný dýchací prístroj (v hĺbke) a zdvihové zariadenie (napr. jacket) alebo potápať sa s bezpečnostným úväzom, resp. iným zdvihovým systémom. Rôzne podmienky pri potápaní v mori a v jazere môžu vyžadovať častejšie rozostavaných zaisťujúcich potápačov (safety divers).

2. Nikdy nerobte freedive ponory po prístrojovom ponore!

Zvyškový dusík, ktorý zostal v krvi po prístrojovom ponore môže priviesť až k dekompresnej chorobe v prípade nasledujúceho freedivingu. Mikro-bubliny dusíka sa pri free ponore opäť stlačia a ich následné uvoľnenie pri rýchlom výstupe z hĺbky môže viesť až k dekompresným potiažam.

Po prístrojovom ponore čakajte aspoň 12 hodín s freedivingom.

3. Netrénujte prispôsobivosť Vášho ušného bubienka!

Vyrovnávajte tlak len pri zostupe (približne každé 3 metre). Nikdy nepretláčaj vzduch nasilu. Nikdy nepokračuj v ponore pri neschopnosti vyrovnať tlak v stredoušnej dutine - preruš ponor. Nikdy nevyrovnávaj tlak pri návrate na hladinu.

Nose-clip, ak sa používa, by sa mal odložiť pri začiatku stúpania na hladinu.

Syndróm hrdinstva typu: "Musím spraviť 40m". Ak sa bez problémov potápam do hĺbky 35m, vyrovnávam tlak bez problémov. V 38m však už vyrovnať nejde, napriek tomu skúsim 40m, veď to sú len 2m a nárast tlaku v takej hĺbke nie je veľký. Toto je riskantné zmýšlanie a hazard s vlastnými ušnými bubienkami. Ak totiž situaciu odhadnem nesprávne výsledkom môže byť pretrhnutie ušného bubienka a s tým súvisiaca extrémna závrať spojená s nevoľnosťou a takúto situáciu väčšinou už nemá natrénovanú nikto.

4. Buďte vždy správne vyvážení!

Je nebezpečné mať na opasku priveľa olova. Toto môže spôsobiť problémy s vyrovnávaním tlaku pri zostupe a pri výstupe to môže spôsobiť neželané zvýšenie námahy a sily potrebnej na prekonanie negatívneho vztlaku. Čiastočne nebezpečné je to pri hrubších oblekoch používaných na zimný freediving. Dobré pravidlo znie: Dosiahnuť neutrálny vztlak v hĺbke 15m.

5. Pred vstupom do vody si spravte kompletný plán spoločného potápania a odhadnite poveternostné podmienky.

Základom je, aby každý potápač na jednotlivých lanách vedel presne čo bude mať jeho parťák dnes na programe, tj. rozcvička (warm-up), hlboké ponory, koľko ich plánuje, apod.

• Kto robí komu a kedy SAFETY potápača.
• Čo robiť v prípade nehody.
• Ako sa môžu vodné a poveternosté podmienky dotknúť potápania a prípadnej záchrany, tj. prúdy, nízka viditeľnosť, teplota vody, víry, vzdialenosť od brehu, ruch na hladine.
• Podvodný prúd je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré treba brať do úvahy. Prúd pri CONSTANT WEIGHT potápaní si vyžaduje oveľa viac námahy potápača na to, aby sa držal v blízkosti lana.
• Slabá viditeľnosť pri potápaní v sladkých vodách zase indikuje potrebu viacerých bezpečnostných procedúr (napr. 1 potápač + 2buddy, reflektory, dýchacia automatika+vzduch na lane v dohodnutej hĺbke, apod).
• Teplota vody má vplyv na výber adekvátneho pot. obleku a množstva závažia.
• Poveternostné podmienky na hladine sa tiež nemôžu celkom ignorovať. Slnko pod malým uhlom k hladine a husto zvlnená hladina môžu spôsobiť, že potápač na hladine bude takmer neviditeľný, to všetko treba brať do úvahy.

6. Odložte šnorchel z úst!

Pri návrate na hladinu môže razantný výdych potrebný na prečistenie trubice spôsobiť blackout, najmä ak bol potápač blízko svojho maxima. Náustok šnorchľa medzi čelusťami môže v hĺbke obmedziť schopnosť vyrovnať tlak v stredoušnej dutine a pri začaťí kontrakcíí môže spôsobiť neželaný nádych - vody.

7. Nikdy nevydychujte pod vodou resp. vyvarujte sa mohutného výdychu pri vynorení!

Výdych pri zostupe môže spôsobiť problémy s vyrovnávaním tlaku už v menších hĺbkach. Pri výstupe spôsobuje stratu pozitívneho vztlaku a potrebu väčšej námahy pri ceste na hladinu, čo môže viesť až k SWB (Shallow Water Black-out). Výdych pri ceste hore spôsobí, že zvyšková hladina kyslíku v krvi sa namiesto zásobovania mozgu presunie na "uvoľnené miesto" do pľúc, čo môže taktiež zapríčiniť SWB.

8. Nikdy sa nepotápajte bez náležitej výstroje a vlajok!

• Bezpečnostné lano označuje priestor, pozdĺž ktorého safety potápač sprevádza freedivera pri návrate na hladinu.
• V prípadoch, keď na uchytenie lana na hladine slúži bója namiesto člna, je dobré, aby mala oranžovú, červenú, resp. dobre viditeľnú farbu. Mala by byť dostatočne objemná, aby sa nestiahla pod hladinu, ani v prípade, že si lanom pomáhajú k výstupu dvaja potápači naraz. Účelom bóje je fixovať lano a poskytnúť potápačovi na hladine miesto na oddych a prípravu na ďalší ponor.
• Bezpečnostné lano by malo byť aspoň 10mm hrubé, aby poskytovalo dostatočne pevný úchop, najlepšie bielej farby. Ďalšou funkciou je označovať vertikálu pri zostupe a výstupe.
• Lano je predovšetkým pre bezpečnosť. Potápač, ktorý stratí plutvu, alebo dostane kŕč sa pomocou lana dostane ľahšie na hladinu.
• 5kg je obvykle dostatočná záťaž lana pri constant weight potápaní, resp. free immersion, nemala by byť prekročená hmotnosť 30kg.
• Na člne by mala byť vyvesená vlajka "potápači vo vode".

9. Dodržujte dostatočný interval medzi hlbokými ponormi. Vyvarujte sa viacnásobných po sebe idúcich hlbokých ponorov.

Prestávka najmenej 5min je nutná medzi hlbokými ponormi a až do 8min v závislosti od teploty vody. Účelom toho je dostať hladiny plynov do normálu O2/CO2/kys. mliečna.

Ak sa potápate na 85% alebo viac Vášho maxima, alebo sa pokúšate o Váš osobný rekord, viacnásobné ponory môžu čiastočne stresovať Váš organizmus a vytvoriť nadhodnotu kys. mliečnej vo svalstve, čo môže byť pri viacnásobných ponoroch potenciálne nebezpečné. Nerobte viac ako 1 až 2 hlboké ponory v jednej sérii.

10. Nikdy nehyperventilujte!

Hyperventilácia je pri viac ako 15 hlbokých nádychoch za minútu. U potápača spôsobí, že pri začiatku ponoru má pomerne vysoký pulz a nízku hladinu CO2 v organizme. Neadekvátny pomer O₂ a CO₂ môže predĺžiť "ľahkú fázu" ponoru na úkor tej náročnejšej fazy a môže viesť k SWB. Správne dýchanie ma tieto ciele: maximálna saturácia O₂ a minimálny pulz. Toto sa dá dosiahnuť pomalým, hlbokým dýchaním, relaxáciou a koncentáciou na hladine.

11. Vyhýbajte sa príliš rýchlej obrátke!

Príliš dramatická obrátka na konci ponoru môže viesť k "deep water blackout"-u. Toto sa môže stať vo veľkých hĺbkach, kde sa výrazne zvyšuje krvný tlak potápača.

12. Nikdy sa nepozerajte dole pri zostupe a hore pri výstupe!

Pnutie krku môže spôsobiť potiaže pri vyrovnávaní tlaku pri zostupe a pri výstupe môže obmedziť nevyhnutný prietok krvi do mozgu a tým zvyšovať tlak v oblasti baroreceptorov na krku, týmto vysiela nesprávnu informáciu do centrálneho nervového systému, čo môže spôsobiť zvýšenie pulzu. Je to taktiež bránenie ideálnej hydrodynamickej pozícii.

13. Nezrýchľujte tempo v poslednej fáze Vášho výstupu!

Hospodárnosť pohybu je základom pre úsporu O₂ a udržanie pulzu na čo najnižšej úrovni. Pri bode obratu je trpezlivosť, kľud a hospodárnosť vynakladanej námahy základným činiteľom. Počas výstupu by mala byť zachovaná konštantná rýchlosť, čím sa predíde zvýšenej tvorbe kys. mliečnej vo svalovom tkanive.

14. Nebezpečenstvo ponorov s "prázdnymi pľúcami"

Ponory s "prázdnymi pľúcami" tzv. negatív. ponory sú špeciálna technika, ku ktorej by sa malo pristupovať s EXTREMNOU opatrnosťou a pod priamym dohľadom skúseného inštruktora tejto techniky. Nesprávne vykonávanie tejto techniky môže viesť k čiastočnému a možno aj trvalému poškodeniu zdravia alebo dokonca k smrti.

Potápač začína zostup v nízkou hladinou O₂, blackout môže prísť bez upozornenia v hĺbke, kde má negatívny vztlak. Ak v tejto hĺbke nenastanú kontrakcie, negatívny tlak v pľúcach nasaje vodu a zapríčiní utopenie.

Potápača má sprevádzať partner, ktorý ide klasicky na plný nádych. Sprevádza ho počas celého ponoru!

Ponor s prázdnymi pľúcami sa nikdy nevykonáva so záťažovým opaskom !

15. Ukončite potápanie po sambe alebo blackoute!

Nech už ide o akúkoľvek kategóriu "straty motorického ovládania", táto nám indikuje koniec potápania pre danú osobu v daný deň. Napr. aj Cyanóza, tzv. modré pery po konci ponoru indikujú, že potápač dosiahol v daný deň svoj limit. Mal by zvyšok dňa odpotápať už len v malých hĺbkach.

16. Doprajte si dostatočný čas na fyziologickú adaptáciu!

Telo potrebuje čas na to, aby sa prispôsobilo novým, extrémnym podmienkam predĺženého pobytu pod vodou na nádych a zvýšeného tlaku. Teplota vody môže značne znásobiť účinky hydrostatického tlaku na organizmus, resp. významne znížiť dobu nádychového ponoru, tieto ukazovatele by sa nemali podceňovať. Ľudské telo je veľmi prispôsobivé, ale je nevyhnutné poskytnúť mu dostatok času na vyrovnanie sa účinkami nového prostredia.

Bezhlavé naháňanie sa za hĺbkami alebo maximálnymi časmi môžu spôsobiť fyzickú traumu, resp. vybudovať mentálnu "stenu".

Problémy ako pľúcny edém, alebo iná barotrauma pľúc, či určité typy srdcových problémov môžu byť zapríčinené "tlačením na pílu", ak potápač potápa nasilu a príliš rýchlo. Freediving je o potápaní s ľahkosťou, uvoľnenosťou a koncentráciou.

17. Vyhýbajte sa negatívnym pocitom!

Negatívne pocity, tieseň, obavy, môžu viesť až k SWB. Psychológia freedivingu je založená na nezmerateľnom vplyve mentálneho stavu potápača. Pozitívne myslenie a správny prístup môžu veľmi pomôcť pri výkonoch potápača.

18. Nikdy sa nepotápajte unavení alebo prechladnutí!

Prechladnutie, únava, alkohol, negatívny účinok liekov, všetky tieto faktory závažne ovplyvňujú výkon potápača smerom dole a predisponujú ho k dosiahnutiu SWB. Jeden z prvých syndrómov podchladenia organizmu je únava a nesprávny úsudok, v spojení s extrémnou tvorbou kys. mliečnej môžu byť tieto faktory fatálne. Akonáhle pocítite chlad, Vaša schopnosť potápať na nádych je významne znížená. Nepodceňujte chlad!

Zvýšená tvorba hlienov pri nádche väčšinou vedie k problémom s vyrovnávaním tlaku a zvýšeniu nebezpečenstva perforácie ušného bubienku.

19. Strava a pitný režim

Odporúča sa nepotápať na nádych do 4 hodín po jedle, resp. do 2hodín po malom jedle. Veľký objem krvi, ktorá by mohla zásobovat mozog O2 je použitý vo Vašom tráviacom systéme. Freediverská strava je kapitolou sama o sebe a mala by jej byť venovaná náležitá pozornosť.

Dehydratácia je pri freedivingu spôsobená viacerými faktormi; potápačským reflexom cicavcov (zvýšená tvorba moču), odparovaním/stratou značného množstva tekutín pri mohutnom rozdýchavaní a chemickými procesmi v organizme potrebnými na tvorbu energie.

Pitná voda by mala byť po ruke počas celej akcie vo vode a potápači by mali tekutiny dopĺnať priebežne po každom ponore. Dehydratácia značne zvyšuje riziko SWB a čiastočne prispieva k problémom s vyrovnávaním tlaku.

20. Poznaj dôkladne sám seba!

Freediver nie je superatlét každý deň a pri každom ponore. Je dôležité pochopiť kedy je axióma: "Sprav svoj najhorší deň svojím najlepším dňom" absolútne nevhodná.

Freediver by sa mal naučiť pozorne sledovať reakcie svojho organizmu počas celej doby potápania a mal by sa vedieť stiahnuť, alebo naopak pokročiť s hĺbkami a časmi podľa aktuálneho fyzicko/mentálneho stavu. Je dôležité rozoznať, kedy ide o určitú mentálnu lenivosť a výhovorky a kedy sa jedná o limity jednotlivca v daný deň. Ignorovanie signálov svojho organizmu môže mať za príznaky: problémy s ušami, začiatok horúčky alebo chrípky. Ženy by mali vedieť, že v čase ovulácie alebo menštruácie môžu mať problémy s vyrovnávaním tlaku, resp. sa cítiť čiastočne unavená.

Copyright DeeperBlue 2003

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (0 príspevky)