Keby mi bol niekto ešte pred rokom povedal, že budem plávať dynamiku na majstrovstvách sveta a B-finále mi utečie o 6m, tak ho vysmejem...
Pravda však je, že sa to presne takto udialo, ale v súvislosti s majstrovstvami sa odohral  aj kopec iných vecí, takže pekne poporiadku.

Je utorok 3.6.2007 a my vyrážame v pätici na 3,5 hodinovú jazdu z Bratislavy do slovinského Mariboru. Na 14.00 je naplánovaný "deadline" pre registráciu a nahlásenie výkonov pre stredajšiu kvalifikáciu v dynamike s plutvami. Zajoch (Martin Zajac, Praha), teda spolu s Brčom (Braňo Chorvát, BA) trochu trápia Transportéra, aby sme dorazili načas. Všetko v pohode stíhame, napriek menším problémom so zabudnutým lekárskym potvrdením (dík, mami...).

Stávame sa teda oficiálne súčasťou MS a naše mysle začína ovládať zajtrajšia dynamika. Aby nás očakávanie a predštartový stres úplne nepohltili, vyrážame do "mesta" niečo zjesť a ako sa ukáže aj poriadne uhasiť smäd (litráky predsa len nečapujú všade ).

Nálada je výborná a naozaj sa nám darí nemyslieť na zajtrajšok, ale naplno si vychutnávame slovinskú pohostinnosť a výbornú kuchyňu. K celkovej pohode určite prispieva aj fakt, že nie sme v Maribore na pretekoch prvý krát. V marci sme sa tu zúčastnili pretekov Mad Cup 2007, ktoré boli akousi generálkou pred MS. V meste aj na bazéne si už pripadáme ako doma a našu účasť na Mad Cup-e môžeme teda hodnotiť len a len pozitívne.

Podobne ako v marci sme aj teraz ubytovaní v miestnom internáte "Drava", ktorý síce neposkytuje príliš veľký komfort, na prespatie a surfovanie po internete však bohato postačuje.

Večer sa práve pri internáte začína pochod všetkých zúčastnených výprav ulicami Mariboru na miesto slávnostného otvorenia šampionátu. Na nábreží rieky Drava tak organizátori spolu so zástupcami mesta prestrihávajú pomyselnú pásku a show sa teda môže začať. Teda, nie hneď. Najprv sa musíme ako sa patrí zvítať s kamarátmi z Čiech a samozrejme aj poriadne vyspať.

Prvá noc je za nami a pred nami zas skoro celý deň čakania na štart, keďže súťaž začína až o 16.00. Vďaka tomu, že sme si nahlásili dosť slušné vzdialenosti a vysokému počtu účastníkov je náš štart naplánovaný až na večerné hodiny.

Prvá ide Andrejka (Andrea Zetochová, TT). Keď otáča 100m a pokojne pokračuje ďalej, je nám všetkým jasné, že sem neprišla byť len do počtu. Aj keď nás pod vodou nemôže počuť, povzbudzujeme ju spolu s partiou českých reprezentantov, ktorí tu majú najmä v ženách veľmi silný team. Delfínik ešte naposledy mávne plutvou a vynára sa na 132m. Paráda! Nový osobák, nároďák a ako dúfame aj postupová istota na finále. To A-čkové jej nakoniec nie je dopriate (bolo potrebné otočiť 150m!), ale aj účasť v B-finále je cenná skúsenosť.

Ako súťaž pokračuje, výkony sa zlepšujú, ale s metrami pribúdajú aj blackouty. Najmä v mužskej kategórii ich vidíme neúrekom - 29% výkonov končí s označením BO alebo LMC.

Snažíme sa nevšímať si výkony druhých, ale koncentrujeme sa na tie svoje. Mne sa to zdá sa celkom darí, lebo sa pri mojom pokuse úplne "v pohode" dostávam na 150m. Podarilo sa mi úplne presne dodržať taktický plán a konečné 22.miesto je určite viac než som čakal.

To Zajoch čakal od seba určite viac než 154m. Popravde sme od neho čakali viac všetci, navnadení jeho výkonmi z tréningov. Súťažná tréma si vyžiadala svoju daň, čo sa potvrdilo aj pri neskoršej analýze Zajovej pulzovej frekvencie pred a počas pokusu. V priemere o 10 úderov vyššie hodnoty sú jasným signálom, že niečo nebolo v poriadku. Martin je však bojovník na pohľadanie a čakajú ho ešte 2 štarty, v ktorých je odhodlaný napraviť si reputáciu. V dynamike skončil celkovo 18. a štart v B-finále mu ušiel o mizerné 2 metre.

Brčo štartuje v tej istej rozplavbe ako Zajoch a jeho nahlásených 140m naznačuje, že je odhodlaný na všetko, minimálne na otočenie 150m. Smola však nechodí po horách, ale si v tento deň sadá na Brča, ktorý sa vynára znechutený po 50m s okuliarmi plnými vody. Na MS už nie je miesto pre improvizáciu a skúšanie. Tu musí všetko fungovať ako švajčiarske hodinky. Brča zradila technika a jeho sklamanie je veľké. V tréningu sa nadrel určite najviac z nás všetkých a aj preto dostáva ako bonus možnosť štartu v dynamike bez plutiev.

Piatym členom našej výpravy je Vlado Flíder zo Zvolena, ktorý prišiel zbierať skúsenosti ako divák a občasný support a stáva sa svedkom výborných výkonov v mužskej aj ženskej kategórii. Favoriti sú tam, kde ich každý čakal - zajtrajšie finále sľubujú jedinečný zážitok.

Pred spaním sa ešte posilníme cestovinami a líhame si do postelí plní dojmov z dneška a očakávaní zajtrajška. V tú noc som spal určite najspokojnejšie ja. Oná spokojnosť sa však akosi nepreniesla aj do môjho výkonu v statike, ktorú som nepochopiteľne "zabalil" po necelých 4 minútach. Nedostatok tréningu a slabá morálka mi zabránili v plánovanom prekonaní slovenského rekordu (6:09). Výborne ma však zastúpil Zajoch, ktorý napriek hektickej príprave posunul slovenské maximum na hodnotu 6:14, čo bol výkon hodný 18.miesta.

Toto sa odohrávalo doobeda a s blížiacim sa večerom začína čas plynúť akosi rýchlejšie. Blíži sa totiž prvé finále MS aj so slovenskou a českou účasťou. Andrejka ako 12. postúpila do B-finále a holky z Moravy si suverénne vyplávali miesta v A-čku.

Ten, kto pozná nášho Delfínika vie, že na súťaži sa vždy pobije o čo najlepšie umiestnenie a nikdy to nevzdá. Po štarte sa drží za favorizovanou Lottou Ericsson, tá sa však prekvapivo vynára ako prvá, pár metrov za druhou obrátkou. Andrejka to ťahá poriadne ďaleko a je z toho opäť nový osobák - 139m a zdá sa, že jej v B-finále nebude nikto stačiť. Až po chvíli si všimneme aj Chorvátku, ktorá sa vynára čistá na 150m.

Delfínik je teda 10. ženou na svete v dynamike s plutvami! Oslavujeme to vo výbornej reštaurácii Amfora a vedľa nás oslavujú 6.miesto Jarči Slovenčíkovej (164m) priatelia z ČR. Kdesi v meste si na víťazstvo určite pripíjajú Dáni (Stig Severinsen, 216m) a Rusi (Natalia Molčanová, 205m).

Určite najsmutnejším človekom v meste je v ten večer Alča Zabloudilová z Ostravy, ktorá prežila v vo finále obrovské sklamanie v podobe ťažkého BO. Ten však prišiel až po tom, čo sa sama vynorila na neuveriteľných 193m a nie len pre mňa to bol jeden z najväčších výkonov šampionátu.

Keďže pre mňa sa už MS skončili, stávam sa po zbytok súťaže coachom našej reprezentácie. V poslednej disciplíne máme 3 želiezka v ohni a keďže psychické vypätie u súťažiacich je ohromne veľké a tretí deň býva kritický, navrhujem stráviť dopoludnie mimo mesto. Keďže finále statiky je bez našej účasti vyrážame už ráno do blízkeho lyžiarskeho strediska "Pohorje". Počasie je výborné a s prechádzkou stíhame aj obed, pri ktorom Zajoch zisťuje, že v Slovinsku je veľká porcia naozaj veľká.

Stredisko je výborne vybavené aj na letnú sezónu a máme neodolateľnú chuť vyskúšať letnú bobovú dráhu, terénne kolobežky alebo divokú jazdu až do údolia na zjazdovom biku. Vraciame sa však do reality, čo v našom prípade znamená na bazén "Pristan", tentoraz odpočinutí a plne koncentrovaní na rozplavby v dynamike bez plutiev.

Toto je tá pravá disciplína pre Delfínika aj Zaja. Vidina A-finále je po Martinovom pokuse čoraz zreteľnejšia. Borec dal totiž 134m a na dlhú dobu ovláda výsledkovú listinu. Seknú ho až niekoľkí favoriti v poslednej rozplavbe a Zajoch sa tak razom ocitá medzi freediverskou elitou. 6.miesto je ako z rozprávky.

Brčo sa pri svojom pokuse nenecháva zahanbiť. Otáča 100m a pridáva ešte jedno tempo - 107m. Problémy mu však robí rozdýchanie a protokol na slabo napnutej dráhe a niekoľko-krát si "fúkne" do vody. Nasleduje zákonitá diskvalifikácia, ale napriek jeho sklamaniu je to výborný výkon.

Posledná z našich ide Andrejka. Nahlásila veľa (85m), a aj vďaka tomu už pred štartom vie, že pre postup do osemčlenného A-finále bude musieť po obrátke na 100m urobiť ešte minimálne 3  tempá (109m+).
Pláva nádherne uvoľnene a čo nevidieť je na 100-ke. Otáča! Jeden záber..., druhý... a ide hore - 107m a teda sme stále v napätí ako to dopadne. Favoritky z poslednej rozplavby ju o 3m opäť odsúvajú do B-čka.

Noc z piatka na sobotu je pre nás poslednou, ktorú trávime na internáte. Opakujeme osvedčenú prípravu a teda večeriame v Amfore a hneď ráno vyrážame do hôr vychutnať si ich kľud a načerpať energiu.
Pohoda, s ktorou s vraciame na bazén sa premieta aj do výsledkov. Napriek tomu, že je z náročného súťažného programu poriadne vyčerpaná, posúva Andrejka v B-finále svoje aj slovenské maximum v dynamike bez plutiev na 110m.
Znamená to opäť 10.miesto na svete a naša zatiaľ jediná aktívna freediverka potvrdzuje, že v bazéne patrí medzi svetovú elitu. Tej kraľuje už roky ruská šampiónka Natália Molčanová, ktorá úplne ovládla aj tohtoročné majstrovstvá: 3 štarty - 3 zlaté - 3 svetové rekordy! To sa už asi nepodarí nikomu zopakovať. Natalia tvrdí, že je to je posledný súťažný štart a nemohla si teda zvoliť lepší spôsob ako sa rozlúčiť. Bodujú aj české diverky. Alča získava fantastické striebro a Jarča pridáva 5. miesto.

Všetko sa už však koncentruje na mužské A-finále. Je veľmi príjemné počuť pri predstavovaní účastníkov aj Martinovo meno. Vďaka metóde First-go je jeho príprava maximálne zjednodušená a môže sa tak bez stresu koncentrovať na svoj výkon. Je rozhodnutý "do toho praštit" a v ten deň to prevedené na metre v jeho podaní znamená 137m. Rozdýchanie na dráhe je náročné a "na hrane", ale biela karta v rukách rozhodcu znamená, že Zajoch je 6. na svete!!! Pred ním sú len Stig Severinson (186m, WR), Alexej Molčanov, Naojuki Tominaga, Henning Larsen a Timo Jattu.
Takto sa freediving odmeňuje za hodiny strávené tréningom a celé to odriekanie s ním spojené.

Večerná párty je zavŕšením excelentnej pripravenosti organizátorov na tieto majstrovstvá. Prezident organizácie AIDA, Bill Strömberg sa vyjadruje na ich adresu len v superlatívoch a tentoraz nehovorí do vetra.

Nočného taxikára na ceste domov robím ja a mám pri tom dosť času všetko si v hlave prejsť ešte raz a usporiadať ten kopec zážitkov a skúseností.

Veľa sme sa toho naučili, ale aj svet freedivingu sa naučil niečo nové - kdesi v Strednej Európe existuje štátik, s ktorým treba počítať. Napriek neúčasti nášho najlepšieho freedivera (Juraj Karpiš), skončilo Slovensko celkovo na peknom 13.mieste a aj tento výsledok sa verím stane odrazovým mostíkom pre ďalší rozvoj freedivingu u nás.

Zajoch môže spolu s Jurom potvrdiť výbornú formu už na blížiacich sa majstrovstvách sveta jednotlivcov v hĺbkových disciplínach v Egypte a začať tak budovať základ pre postavenie slovenského hĺbkového reprezentačného teamu. O rok by Slovensko na majstrovstvách sveta družstiev v Japonsku nechcelo a nemalo chýbať.

Na záver by som chcel poďakovať firmám, vďaka ktorým sa naši reprezentanti mohli pripraviť na tieto preteky a podať výkon hoden ich podpory. V prípade Andrei Zetochovej to bol Klub Kvapka - plávanie dojčiat a batoliat, Trnava a Martina Zajaca podporila spoločnosť DIVERS.CZ s.r.o. a Divers Direct s.r.o.

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (0 príspevky)