Kde bolo, tam bolo, nebolo nič, ani nič nebude. Iba jeden krátky report z preteku s názvom ZLÍN CUP 2009. Ak sa nemýlim, tak Jarča Slovenčíková tento rok usporiadala druhý ročník preteku s takýmto názvom. Samozrejme, ako by to vyzeralo, kebyže tam chýbajú najlepší freediveri sveta žijúci na Slovensku a pôsobiaci v klube SFT (Slovakia Freedive Team)?! 

Na pretek sme odchádzali v piatok večer z Bratislavy, samozrejme všetci v aute, okrem Erika, pre ktorého je stále motorkárska sezóna. Cesta prebehla hladko obratko, aj bez zvratko, až sme sa zrazu ocitli pred zlínskym bazénom, kde sme sa po určitej dobe dovolali Jarči. Tá nás navigla na DOMOV MLÁDEŽE, kde sme boli ubytovaní. Po ubytovaní na izbách, kde sme každý dostali partnera podľa zásluh, sme sa rozhodli, že keďže sme v Čechách, tak nebudeme predsa kvasiť na izbe a vybrali sme sa na jedno dve točené, ktoré nám predsa nemôžu ublížiť... Však Zemo?

Time was passing a preteky sa nočnou hodinou blížili. Tak sme si povedali, že je čas 4 rest end rilekz. Nečakane po krátkej dobe nás budil ten sviniar sviniarsky, telefón budíkový a my sme sa vybrali na bazén, aby sme sa mohli zaregistrovať. Po registrácii sme počkali na listinu Official Tops a tu už sa viacmenej každý začal sústrediť na najobľúbenejšiu disciplínu. Statika...

Keďže som mal nahlásený najnižší čas, tak som štartoval z nášho tímu ako prvý. Z dôvodu, že som bol naposledy v bazéne na MČR 2009 (čo je už pekne dávno) som sa rozhodol, že moja stratégia a prípravné ponory nemajú žiadny význam. Teda som si zaumienil, že skúsim novú metódu pokročilejších a hlavou pevnejších freediverov s názvom First Go! Vliezol som do bazénu tri minúty pred Official Top a len som si tam čakal na odpočítanie. Po zanorení bolo všetko fajn a veľmi zvedavo som očakával, kedy mi príde prvá kontrakcia. Prišla niečo po minúte 30 a odvtedy ma celý čas drumovali moje krásne kontrakcie. Vynoril som sa s časom 4:33 a bol som spokojný, že to ide aj bez kadejakých čačiek - mačiek. Ďalší adept na krásny výsledok bol Juraj Ká. Ten sa ocitol prvýkrát na pretekoch a určite si aj nervozita zobrala svoje. Robil som mu kauča, ale asi nie dosť dobrého. Jurko sa vynoril niečo okolo 4:22 a snažil sa to rozdýchať,  no hlavička mu pomaly klesala, až kým nezanoril dýchacie cesty. Takže Jurko si zo svojich prvých pretekov odniesol červenú kartičku. Veľká poklona za to, aký je veľký bojovník. Na radu prichádza Zemo, ktorému som o5 robil kaučing. Zemo si dal jednu softkovú prípravnú statiku a išiel na vec. Všetko prebiehalo No Problems, až keď sa pri čase 3:40 rozhodol vyliezať z vody a ja s mojím dobrým srdiečkom som zhučal, že čo robí a nech sa uvoľní, že nie je ešte ani v polke toho, kde má byť... A Zemo poslúchol, vyšiel z vody 5:02, dostal bielu kartičku a všetci sme boli spokojní. Posledný z nášho tímu, pán O'boy Stratég, ktorý mal výhodu - vedel, aké máme časy, potiahol na taktických 5:03 a mal jeden z najkrajších surface protokolov so soplíkom na perách. Sám nechápal, čo sa tie rozhodkyne tak pekne usmievajú.

Po statike sme mali čas dve hodky, vracali sme sa po malom jedle a po malom spánku s5 na bazén, kde sme sa pripravovali na disciplínu DNF. Štartovali sme traja (bez Juraja Ká). Ako prvý z nás išiel Zemo, ktorý sa chystal brejknúť svoj PB, a tým zosunúť Erika z internej tabuľky nášho tímu na druhé miesto. No Zemuško sa nám vynoril po 57 metroch, takže jeho plán sa neuskutočnil. Hneď po Zemovi som išiel ja a mal som možnosť trochu taktizovať. Vedel som, že na prekonanie Zema mi chýbalo doplávať o viac než 12 metrov ďalej ako on, tým by som zrovnal jeho statiku. Zanoril som sa pekne na desiatu sekundu, ako to mám vo zvyku. Po päťdesiatku som si plával celkom v poho, no po otočke päťdesiatky som začal zrýchľovať a doplával som rovných 75 metrov. Žiadny extra výkon, taký priemer. Keďže mal Erik zase nahlásených najviac, išiel z nás posledný a zase takticky rozhodol o svojom víťazstve v našom tíme keď na 75ke sa ešte stihol odraziť a doplával asi 81 metrov.

Po skončení preteku sme si išli zaniesť veci na izbu a išli sme sa najesť do podniku Devítka, kde sme mali objednanú večeru, popri ktorej prebiehalo vyhodnotenie výsledkov. Náš Juraj Ká sa umiestnil na peknom  ... mieste, ďalšie pekné umiestnenie mal Zemo s číslom 8., na mieste číslo 7. som sa nejakým omylom ocitol ja a nakoniec Erik po dlhej dobe získal úlohu favorita v našom tíme a celkovo na pretekoch skončil na 5. mieste. Čo sa týka večere, nemala chybu, ani to víno, ani to pivo, ani tá kubánska päsť... Po určitej dobe sme sa rozhodli, že ideme na izbu a z nejakého dôvodu to bola zrovna tá naša, na ktorej pokračovala žúrka a celkom dobrá zábava do skorých ranných hodín. Na druhý deň ráno sme sa všetci zobudili triezvi a mohli sme ísť šťastne domov. Rozlúčili sme sa s bratmi Čechmi a za pár hodín sme sa ocitli s5 v Bratislave.

Týmto by som chcel opäť poďakovať Jarči Slovenčíkovej za skvelý pretek, skvelým rozhodcom za pekné kartičky, chalanom z SFT za priemerné výkony, reštaurácii Devítka, za skvelú večeru, ďalej by som chcel poďakovať svojej rodine, priateľke a všetkým známym, ktorí mi opäť držali palce a mysleli na mňa a hlavne by som chcel poďakovať Času, ktorý sa počas našej žúrky vrátil o hodinu späť.

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (1 príspevky)