Už cesta do Hyéres, nášho exit pointu, prezrádzala, že to nebude také jednoduché a každý bude môcť ukázať svoju mieru trpezlivosti a čo v ňom naozaj je. Išli sme dvomi autami, jedno z BA a druhé z Prahy:
Spearo mal v posádke Brča, Flippa a mňa a Zajovi robili stres po ceste Zemo aj s jeho skvelým GPS, sám Chuck, Jindřiška, Janka a Žabžunovci, teda Mišo s Radkou.

Naša posádka si hneď na začiatku cesty musela uvedomiť, čo je to disciplína: V aute sa neje! Ešte vydrž, netreba ti až tak?! Ponáhľame sa! A tak sme v tomto duchu prišli do prístavu o dve hodiny skôr ako bolo naplánované, super, spotreba jak hovado, ale boli sme prví! Adaptabilnosť našej nervovej, tráviacej a najmä vylučovacej sústavy prešla zaťažkávajúcou skúškou, ale vydržali sme a teraz aspoň vieme, že zvládneme aj extrémne podmienky! Flippo sa ako vždy staral o nerušený chod cesty a ako náhle sa mi podarilo aspoň na chvíľu zaspať, nezabudol dodať: "Borka, spíííííš???" Je to naše zlatíčko, inak by som len trápne spala a oddýchla si, ale takto som mala možnosť sledovať celú cestu ako napredujeme. Okrem toho hlásil kilometre a hodiny. Brčko sa tešil najmä na jedlo a hrajkal sa so svojím... nie nie, nepredstavujte si prasačiny, myslím novým mobilom

V prístave sme sa vyložili a naivne sme si mysleli, že tlupa z Prahy príde o tretej. Postupne ako sme sa s nimi od nudy spájali sa informácie menili: "O štvrtej, máme časový sklz. Asi o piatej, už sa blížime. Hmmm, ešte sme v Taliansku, ale už sme pri Monaku. Predpokladáme o šiestej, ešte sa ale zastavíme v Casinku..." No, došli okolo pol siedmej po strastiplnej 17 hodinovej ceste. To nemám z vlastnej hlavy, čas že vraj hodinu po hodine počítal Chuck a on sa predsa nemýli! Tu vás poprosím všetkých vzdať hold najlepšiemu navigátorovi Zemovi a jeho GPS, úcta Zemo, respect! Takto dlho sa neletí ani z Viedne do Kuala Lumpur, to nedokáže hocikto :) ...nabudúce si ťa vyžiadame ako rout planner managera.

Belina priplávala k mólu hneď ako došiel Zajov transporter. Začali sme nosiť veci a hádzať ich na palubu. Tak ako sa zjavila, tak rýchlo s nami aj zmizla a mohli sme sa rozhodiť do kajút. Zajko bol s Jindrulkou a Jankou, Žabžunovci spolu, v prvej trojke Spearo, Zemo a Brčo a poslednú tajomnú komnatu zapratali Chuck, Flippo a ja, teda skôr moje veci, vysvetlím neskôr.

 

 

Večer nám dal kapitán briefing, čo môžeme a nemôžeme, čo by sme mali, ale nemuseli a kam na ďalší deň pôjdeme. Prvú noc nič moc, všetci sme zaľahli do kajút, ja som si ustlala na Spearových harpúnach spacák a je to neuveriteľné, ale pomerne rýchlo sme zaspali. Ešte sa vrátim k našej kajute, trojke, kde som mala byť s Chuckom a Flippom. Pre tých, čo neboli v tábore len toľko, že kto by videl Flippov roztúžený pohľad, nerušil by ich dvoch svojou prítomnosťou a v noci obzvlášť :-) V Piatok ráno sme sa vydali k prvej lokalite a akože sme sa rozpotápali. Mali sme trošku obavy, kde sa bude pohybovať Spearo, ale bral na nás ohľad a s harpúnou nebol na dostrel.

Príbeh jedného spearfishera
Počas nášho tábora sa trénovalo každý deň dvakrát. Niekedy boli síce veľké vlny a išli len tí "stateční" ale pohodu na palube to neubralo nikomu. O Spearovi sme zistili, že je užitočnejší pre dobro ľudstva viac vo vode ako na suchu, resp. za volantom. Každý deň sa snažil nakŕmiť hladný tábor a najviac mu to šlo s chobotnicami. Raz nám dokonca umožnil nazrieť do sveta predátorov a ukázal nám ako sa efektívne zabíjajú chobotnice, aj Jindřiške, ktorá to mala live v priamom prenose. Chytil do rúk ešte živú chobotnicu, prevrátil jej hlavu a kusol medzi oči. Aké humánne. Ale tvrdil, že je to menej bolestivé ako ju pošťuchať nožom. Či menej bolestivé pre neho alebo pre chobotnicu, to už nedodal. Aj tu teda platí, že strach je len myšlienka.

Na jeho obranu pred ochrancami všetkého živého musím napísať, že okrem toho, že ju ulovil ju aj znamenite pripravil pre všetkých na večeru. A tak sme nie raz koštovali jeho úlovky na tanieri.

 

 

Chuck na výlete, alebo ako získal titul najlepšieho inštruktora frenzelovej techniky
Ako všetci vieme, Chuck je kapitola sama o sebe a písať o ňom viac ako jeden odstavec je príliš odvážne. Musím ale s pokorou a úctou jemu vlastnou konštatovať, že po celý čas bol v pionierskom tábore dobre naladený a niekedy mimoriadne vtipný. Jeden deň sme si tak poobede ležkali v kajutke Chuck, Flippo a ja, keď sa z jedálne začali ozývať zvuky naznačujúce, že debata sa točí okolo Frenzela. Chuck to vydržal asi 10 minút a potom zahlásil: "Tak a dosť, toto nebudem počúvať, ideme si povedať všetko o Frenzelovi!" A tak spolu s Jančim, Zemom a Flippsom trénovali, argumentovali a uvažovali, čo je lepšie a ako to celé funguje. Brčko z toho spravil vynikajúcu fotodokumentáciu, ktorú si môžete pozrieť v galérii. Celý čas bol Chuck vo výbornej fzyickej kondícii, ale predposledný deň to začalo: nejaký nám zostal oťapený a nešiel ani do vody! Situácia bola kritická, keď sa začal po palube pohybovať veľmi zvláštnym spôsobom so šatkou Jägermeister na hlave a vydával čudné zvuky. Ale keďže išlo o Chucka, tak je to nanajvýš normálna situácia a aj tá do druhého dňa pominula

 

 

Na Beline bol aj animátor!
Vlastným menom Karel Lacina, nenahraditeľný člen SFT Flippo, bol dôležitou súčasťou  entertainment divízie pionierskeho tábora vo Francúzsku. Ako zdroj samostatnej a niekedy bezdôvodnej zábavy sa osvedčil aj tentokrát... Najlepší kúsok sa mu podaril, keď presviedčal chorého Chucka, že sa ponorí do 40tich metrov a na Suuntach mu prinesie telo ako dôkaz. A tak sa milý Flippo dohodol s Brčkom, že ten si dá jeho Suunta na ruku a pôjde čo to dá. Keď si Brčko splnil svoj záväzok voči Flippovi, obaja sa na tom zabávali a tešili ako malé deti, ale zabudli na jednu vec. Vlastne na dve: zvuk sa šíri po hladine oveľa lepšie a Chuck všetko počuje!!! A tak, keď Flippo víťazoslávne vyšiel za Chuckom, že sa zanoril do 40 metrov, tak ten sa len zhovievavo pousmial :) Inak, Flippo okrem toho, že je rodený zabávač, je aj skvelý kuchár a sáčkové polievky mu idú znamenite, ďakujem Flippo, máš to u mňa.

 

 

 

Nie je zajac ako Zajac
A náš Zajo je proste unikát. Okrem toho, že je ako ryba vo vode, čo na zajaca vôbec nesedí, má vyvinutý zmysel pre precíznu prípravu, čo je vidieť aj na jeho atletickej stavbe tela. Poctivým strečingom pred ponormi nakazil každého z nás a aj keď sa to nezdá, ale dosť to funguje :-) Spolu s Jindřiškou boli dvojka k pohledání a niekedy boli silnou konkurenciou nášmu animátorovi Flippovi. Jeden večer mal dokonca Zajo čo robiť, aby udržal dav fanúšikov v kľude na muzikáli v podpalubí s názvom Beruška, ktorý sa opakuje len raz ročne a práve na lodi Belina.

 

 

 

Žraloky útočia! ...schytal to Brčo...
Hmmm, tento príbeh by sa mohol aj začať starým známym: Kto nič nerobí, nič nepokazí.... ale toto našťastie v SFT nefunguje a tak je o čom písať. Jeden deň sme sa vybrali na Bombarde smerom k bójkam v zložení Flippo, Brčko, Mišo, kapitán a ja, že si potrénujeme aj napriek nemalým, tak teda kua veľkým vlnám, uvidíme ryby a pekný podvodný život. Kapitán klasicky začal otázkou: "Přidám gas?" a chalani nezaváhali: "no jasné!!!" A tak kapitán gas naozaj pridal a ako sme tak s člnom skackali na vlnách, tak to už išlo. Flippo začal kričať od bolesti, padol na zem a každému to bolo jasné: žraloky!!! Ani nie za 5 minút, počkať, toľko netrvala ani cesta na člne, tak ani nie za minútu zahromžil Brčko. Čo to? No celú ľavú ruku mal rozkusnutú, neoprén na framforce. Ďalší žralok. Zranený a psychicky oslabený Flippo sa rozhodol zostať v člne, kým odvážny Brčko aj za cenu podchladenia hupsol do vody. Chvíľu sme sa tam počabrali a hurá naspäť na Belinu.

Výsledok našej misie: jeden zranený v dôsledku rýchlej jazdy na vlnách a roztrhnutý neoprén. Bilancia tým ale nekončí, Flippo sa dorazil ešte na Beline a aby v tom Brčko nebol sám, urval si celú spodnú časť Eliosu na nohe. A tak sa druhý deň postarali o tzv. lepiaci program.

...a padali
Celé to rozbehol Zajo. V najkrajší deň, to bol tuším ten predposledný, bola hladina ako zrkadlo. Skoro žiadne vlny, teplo, výborná viditeľnosť, voda zohriata tak akurát a bójky sa hodili do hĺbky 100 metrov. Padali osobáčiky a asi najväčší progres bol evidentný u žabžuna Miša, ktorý si PB zvyšoval každým dňom, či už šlo o statiku, alebo hĺbky. Zajko si tábor zakončil pekným číslom pre sponzorov 79,9 :) Janka sa tiež nenechala zahanbiť a dávala pekné čísla, že jej nežnejšie pohlavie môže len závidieť.

 

 

Právo poslednej noci
Nikto netušil ako to ubehlo a zrazu tu bola streda večer, posledný deň na katamarane... Urobili sme si dobrú večeru, popíjali vínko, pozerali videá z ponorov a kecali o všetkom možnom. Postupne sa ale medzi nás vkrádala únava z celého týždňa a nakoniec sme za stolom, odhodlaní zostali iba Žabunovci, kapitán a ja. Keď už nebolo čo jesť, zobral sa pitný režim hore na palubu (to aby sme nezobudili ostatných....) a pokračovali sme vo filozfických diskusiách pri mesiaci. To nám vydržalo pár minút a potom sa Mišo s kapitánom rozhodli, že najlepšie bude stráviť poslednú noc trénovaním freediverských skokových figurín priamo z plata. Kým sa chystali na svoj prvý zoskok, našla som ohnivú vodu, čo nám dal prezident na cestu a keďže sa počas celého týždňa ani len neotvorila, bolo treba vypustiť džina čím skôr, aby posledná noc nebola naozaj posledná... Po prvom skoku a prvom dúšku ohnivého moku to začalo.... kapitán naúnavne asi 2 hodiny vkuse skákal a vykrikoval: "Mišooo je hvězda!!!" ale občas zmenil texty a kričal: "Vstávat, loď se potááápíííí!!!" a tak s Mišom potrénovali čo to dalo a nad ránom padli padlí hrdinovia do svojich pelechov... Myslím, že poslednú noc vnímal každý po svojom, ale v každom prípade vnímal
A čo nám to dalo? Novú pravdu: ...čo ťa nezabije, to ťa prekvapí!

Via bez komentára
Posledný deň sme sa ráno bezvládne motkali po Beline a balili si veci.... ach yo, cesta domov sa blížila rýchlejšie ako smrť statočnej chobotnice, ktorá padla za obeť Spearovi. Apropo Spearo. Opäť pokus rozveseliť celý pioniersky tábor ešte na parkovisku v prístave. Ako náhradník v seriáli A je to! rozbehol jednoaktovku ako sa patrí a začala hra na cúvanie a otváranie dverí :) toto vedia iba tí, čo tam boli, opisovať to nemá zmysel, treba vidieť! Ale podľa mňa, kto Speara poprosí, tomu to určite rád zopakuje, ale asi iba ak si priplatí za reprízu ? Cestu domov ako už avizuje medzinadpis komentovať nebudem. Naša posádka bola skrátka naladená vysoko filozoficky a bez patričnej vizualizácie by mohlo dôjsť k nepochopeniu.

...to už je všetko?
Áno

 

 

 Diskutovať o tomto článku vo fóre. (0 príspevky)