7.3. Po pristatí na Tenerife sme sa ubytovali na lodi v prístave San Miguel a vybehli sme na nákup zásob do jedného z miestnych supermarketov. V prístave sme sa stretli s naším kapitánom Jirkom, ktorý priletel neskôr. Vladimír (náš lodný kuchár) vyzbieral od všetkych spolu 1000 euro a s tými peniazmi obstaral stravu na 10dní pre 10 ľudí a zvýšilo ešte aj na poplatky za nocovanie v marínach a ďalšie výdavky s výletom spojené. Pri odchode zo supermarketu sme si museli zobrať hneď 2 taxíky, pretože do jedného sa všetky dobroty nevošli. Najviac miesta zabrala obyčajná pitná voda v galónových baleniach. Zvyšok dňa zabrala príprava lode na cestu a efektívne uskladnenie množstva potravín a nášho výstroja. Prvú noc sme teda strávili v maríne San Miguel.

8.3. Hneď zrána sme vyrazili z prístavu a plavili sa pozdĺž pobrežia Tenerife. Po cca 4hod plavby sme dorazili na miesto kde sme nedočkavo prvýkrát skočili do vody. Boli dosť veľké vlny a počasie nebolo príliš vhodné na freediving. Skúšali sme sa potápať a pomáhať si ku dnu reťazou od kotvy, ale voda s ňou mohutne lomcovala a neraz nám uštedrila ranu do hrudníka a to aj vo väčšej hĺbke. Po cca 40min sme všetci vyliezli z vody a presunuli sme sa s katamaránom ďalej. Tento prvý zážitok bol skôr sklamaním (silný vietor, vlny, slabá viditeľnosť, slabý freediving). Neskôr popoludní kapitán Jirka zakotvil pri mohutnom skalnatom útvare Los Gigantes, strmé skaly vyrastali z vody a kolmo sa týčili až do výšky niekoľko sto metrov. Bol to impozantný pohľad, pamäťové karty v našich foťákoch dostávali prvýkrát riadne zabrať . Voda v okolí bola oveľa pokojnejšia ako pred 4hodinami, takže sme sa opäť navliekli do neoprénov a išli si vyskúšať miestne podmienky. Všetko by bolo ok, keby sme sa nenachádzali v oblasti celkom slušného prúdu, ktorý nás a naše bójky ťahal rýchlosťou približne 0,5m/sek smerom od lode. Z tohto dôvodu ani lano nebolo kolmo voči dnu, závažie pri dne nam stále "utekalo" po prúde a ponor pozdĺž lana nebol bol v 45-60° uhle, čo dráhu značne predlžovalo a nás trochu znechucovalo. Uťahaní z boja proti prúdu sme sa po hodinke vrátili na loď, vdačne sme zjedli večeru pripravenú Vladimírom a po pivečku sme sa odobrali na kute a zaspali. Nocovali sme zakotvení pri Los Gigantes.

9.3. Ráno sme zistili, že nás čaká pekný deň, slnko pálilo, oblačnosť minimálna, hladina konečne ROVNÁ, proste všetko nás lákalo vstúpiť opäť do vody. Konečne už išlo o freediving ako ho poznáme a aký sme očakávali. Vynikajúca vidieľnosť, teplota vody okolo 19-20°C, bez prúdov. Poobede, po hĺbkach sme sa vybrali preskúmať skalnaté pobrežie a jaskynky (diery v skalách pri hladine ). S potápaním v tento den sme boli konečne spokojní, kvoli takýmto zážitkom sme sem prišli. Optimisticky naladení sme očakávali ďalšie dni.

10.3. Stále pretrvávalo pekné počasie. Keďže na miesto kde sme kotvili prichádzalo veľa lodičiek s turistami a z brehu odvážali ďalších, vybrali sme sa na malý výlet na breh, do vnútrozemia. Časť brehu v týchto kolmých útesoch tvorilo ústie horského potoka, ktorý bol momentálne vyschnutý. Potok sa kľukatil v úzkej doline ohraničenej strmými skalami vysokými aj niekoľko sto metrov. Skalnaté útvary boli odlišné od toho čo poznáme doma. Boli vytvorené sopečnou činnosťou a pripomínali mohutné, bizarné útvary vytvorené masami stekajúceho vosku. Napriek tomu to neboli len skaly, jednotlivé kaskády a poschodia boli zarastené trávou a tropickými rastlinami, veľa flóry bolo aj v blízkosti momentálne vyschnutého potoka, miestami sme našli malé jazierka v ktorých voda ešte nestačila vyschnúť. Tu niektorí uskutočnili kúpanie v sladkej vode (Vladimír ). Po obede sme boli už naspäť na lodi a tešili sme sa do vody. Voda bola kľudná a viditeľnosť opäť vynikajúca. Jóžin si spravil nový osobák 42m, čiže o 1m viac ako svoje doterajšie maximum. Po polhodinke k tomu pridal ešte ďalších 6m, skrátka sa veľmi slušne rozpotápal. Po 2hoďkách strávených vo vode sme vyplávali na ostrov Gomera vzdialený cca 40km. Plavba bola kľudná a po hodinke sa k nám pridali delfíny a sprevádzali nás približne 30min. Spolu mohlo ísť o cca 20-30 delfínov, prekvapila nás ich veľkosť, odhadli sme že najväčší mohol mať iba okolo 80 kg, čiže boli relatívne malé. Keď sme zastavili a naskákali za nimi do vody, tak ušli. Večer sme dorazili k ostrovu Gomera, zakotvili sme v maríne San Sebastian. V maríne sme využili sprchy so sladkou vodou, v ktorých sme sa nemuseli tlačiť ako v minisprchách na našej lodi. Večer sme sa prešli po meste. Keďže bola sobota, vonku to celkom žilo. Sadli sme si do baru na námestí a objednali sme 10x mojito. Bolo to však najhoršie mojito čo sme v živote pili . Po tomto zážitku sme sa presunuli do miestneho Irish pubu na pivečko.

Ráno akčný tím vybehol na doplnenie zásob do miestneho supermarketu. Vladimír nakúpil slušné množstvo hovädzieho a všetci sme sa tešili na moment, kedy ho konečne použije . Po nákupe sme vyštartovali a plavili sa pozdĺž ostrova Gomera. Videli sme niekoľko zaujímavých skalnatých útvarov pri brehu a pri tom najzaujímavejšom sme sa zastavili a zapotápali si. Škoda že nebola lepšia viditeľnosť, potápali sme sa okolo skál pri brehu v hĺbkach do max 15m. Pod vodou boli celkom pekné útesy s mnohými úkrytmi. JuKa browsoval pod vodou vyzbrojený speargunom, ale nič zastreleniahodné nebolo nablízku. Ja som porobil pár záberov a klipov s wide-lense foťákom, niektoré vyšli celkom fajn. Po hodinke sme sa vrátili na katamarán a po ľahkom obede (zvyčajne iba polievka bývala na obed) sme skočili zase do vody. Tentoraz na hlbokú vodu ďalej od pobrežia. Počasie nebolo nič moc, dokonca aj pršalo, ale chceli sme potápať. Nezmar Jóžin pokračoval v osobákoch, nenechal sa odradiť počasím (ako my všetci a žvejkol sa až do 53m !) Prenocovali sme v blízkosti pobrežia ostrova Gomera.

12.3. Po prebudení a štandardných raňajkách (dnes už legendárna sušenka s džemom ) sme vyplávali na ďalší ostrov, El Hiero. Vzdialenosť od Gomery cca 50-60km. Plavba nám trvala približne 6-7hodín. Počas plavby som sa príliš zdržiaval na palube na slniečku a ono mi celkom nenápadne spálilo celú tvár. Od tej doby som zabával ostatnú posádku svijím novým výzorom. Stačilo sa pozrieť na môj paprikovo červený ksicht a už sa všetci pukali, bol som skutočný "kluk opálenýýýý" . Po príchode k El Hierro sme nedočkavo naskákali do vody blízko dvoch mohutných skalnatých útesov oddelených od brehu ostrova. Útesy strmo padali až do hĺbky okolo 100m a kedže boli priamo oproti otvorenému moru, tešili sme sa na bohatší život v blízkosti týchto útesov. Aj potápačský sprievodca sľuboval veľa života pod vodou pri El Hiero. Bohužial, už minútu po vstupe do vody sme mali prvý úraz. Maťa Zaja pri nasadzovaní si masky na tvár švihla Španielska galéra (medúza) okolo obočia. Okamžite sme sa všetci vrátili na loď a Martinovo obočie a čelo bolo ošetrené litrom octu. V potápaní v ten deň už nepokračoval. Našťastie pálivá bolesť mu po pár hodinách prešla. My ostatní sme sa do vody vrátili a odpotápali sme si okolie masívnych útesov. Bolo to celkom zaujímavé miesto aj napriek silným vlnám, ktoré sa trieštili o skaly a vytvárali permanentnú cca 1,5m hlbokú penovú pokrývku okolo oboch útesov. Po zanorení hlbšie sme sa už dostali do klasickej krajiny ticha. Juraj, ako inak, so speargunom v ruke vyhľadával potenciálnu večeru pre celý tím. Tentoraz sa mu poštastilo, narazil na menší druh tuniakovej ryby, mala cca 2,5 - 3,0 kg. Po vzájomnom oťukávaní sa, sa Juka rozhodol nenechať nás hladných a vystrelil. Bol to čistý headshot, rybka sa však ešte 2min mrvila a chcela utiecť. Bolo ju teda treba "dokončiť" nožíkom. Škoda že som nemal foťák pri sebe, tento úlovok mi proste ušiel. Možno niekedy inokedy. Po návrate na katamarán a odovzdaní úlovku bola rybka do 2hod spracovaná na pekáči a všetci sme okolo nej už nebezpečne krúžili. Lodný kuchár Vladimír nás musel odháňať s nožíkom v ruke . Nocovali sme v blízkosti týchto útesov, more však bolo nepokojné, navyše bójky neustále udierali o bok lode a budili nás po celú noc. Nad ránom kapitán skúšal "preparkovať" ale po chvili sa všetko opäť opakovalo až do rána.

13.3. Zobudili sme sa nevyspatí a keďže boli stále vysoké vlny rozhodli sme sa zmeniť lokalitu. Pri plavbe okolo skál boli vlny tak mohutné, že u mňa prepukla morská choroba, naštastie som mal po ruke igelitku. Od Vladimíra som nafasoval liek Teracan a zaľahol som čo najbližšie k ťažisku lodi, tam, kde to najmenej hádzalo. Ako som sa neskôr dozvedel, posádka sa dohodla s kapitánom na zmene kurzu (zrejme bolo nepriaznive počasie okolo celého ostrova) a tak sme sa vracali ku Gomére. Slnko nad Atlantikom zapadalo pomerne rýchlo, obdivovali sme plavbu počas jasnej noci a pohľad na jasnú oblohu plnú hviezd sa stal pre každého nezabudnuteľným zážitkom. Ku Gomére sme dorazili okolo jednej v noci, väčšina z nás už spala.

14.3. Kapitán Jirka zakotvil blízko prístavu. Nešlo však o prístav San Sebastian, ale prístav Vueltas pri mestečku Valle Gran Rey. Niekoľko z nás už celkom dosť túžilo po prechádzke po pevnine a tak sme sa vylodili pomocou malého Zodiaca a vybrali sme sa na nákup. Mini mestečko bolo celkom chutné, turisticky orientované, kaviarne, obchodíky so suvenírmi, internet caffé, požičovne skútrov apod. Nakúpili sme nejaké dobroty a pitnú vodu, po hodinke sme sa vrátili na loď. Ešte pred obedom sme vyrazili ku Tenerife. Okolo 14:00 sme zastavili na hlbokej vode a dali sme si ďalší deep-dive tréning. Počasie však nebolo najlepšie, bolo zatiahnuté, pršalo a vzduch bol chladný, naštastie po vstupe do vody nás už tieto faktory nezaujímali . Ja osobne som pokračoval v "šnúre" ponorov keď sa mi príliš nedarilo a chodil som do max cca 36m. Peťo Vala točil 60ky, podobne aj Zajo, Karpo nám všetkým utiekol o dve triedy a väčšinou ho limitovala iba dĺžka lana (to dlhšie bývalo do 60m).
Z vody sme vyšli hladní (ako vždy) a pustili sme sa do obeda a'la Vladimir. Po obede sme dorazili do maríny v San Sebastian, po ukotveni podaval Vladimír STEJKY !!!!! To bola skutočne mimoriadna udalosť na tomto výlete . Ďalšou príjemnosťou bola návšteva sprchy v maríne, po ktorej nasledovala výchádzka do San Sebastian, v známom Irish pube sme do seba natankovali trochu piva a o polnoci sme mazali na kute do prístavu.

15.3. Ráno sme rovno vyrazili smer Tenerife, okolo Goméry boli celkom slušné vlny, na otvorenom mori to už bolo lepšie. Cca hodinu pred Tenerife sa k nášmu katamaránu pridalo niekoľko delfínov, boli oveľa väčšie ako tie prvé a bavilo ich plávať s nami cca 30 minút. Prišli sme opäť k pokojnej hladine pri Los Gigantes, bolo ostré slnko, bezvetrie, kľudná hladina. Ideálne počasie na potápanie a fotenie pod vodou. Pod vodu som opäť zobral náš klubový fotoaparát so širokoúhlou predsádkou, rozhodol som sa, že budem iba fotiť, žiadne klipy. Všetkým sa nám celkom darilo, Josef sa posunul s osobným rekordom v CWT na 58m. Ja som si potvrdil fakt, že môj reziduál je v hĺbke 48m a na väčšie hĺbky musím natrénovať Frenzel Fattahov manéver. Po obede sa niektorí vybrali na breh na výlet a ďalšia časť posádky sa vybrala šnorchlovať priamo pod strmé útesy Los Gigantes. Skúmali rôzne jaskynky a vypukliny v útesoch. Jožin zažil blízke stretnutie s niekoľkými morskými ježkami a ich ostne sa prevrtali cez 8mm neoprénu pod Jožinovu kožu. Naštastie išlo iba o konce ostňov a Jožina to nijak neobmedzilo v ďalšom potápaní. Večer nás vo veľlkom Vladimírovom hrnci čakal hovädzí guláš .

16.3. V posledný deň sa pokračovalo v potápaní na kľudnej hladine pri Los Gigantes. Peťo Vala, Dan Novák a ja sme do vody nešli, namiesto potápania sme sa vybrali na výlet na breh. Strmý kaňon nás lákal už od prvej vychádzky, tentoraz sme sa rozhodli prejsť si čo najväčšiu časť tejto trasy. Nakoniec sa nám podarilo vystúpiť po 3hodinách až na Barranco De Masca. Paradox bol v tom, že na konci trasy, na vrchu sme sa dostali k dedine, bufetom, obchodíkom a hradskej ceste spájajucej tento zapadákov s mestom Tenerife. Chladené pivo dobre padlo. Peťo sa po ceste kaňonom vykúpal v hlbokej časti horského potoka a užíval si pevnú pôdu pod nohami. Cesta naspäť nám trvala necelé dve hodiny. Po návrate na loď sme boli informovaní o novom Jurajovom rekorde, 90m CWT (2:21min) a posunutí Jožinovho osobáku na konečných 59m (1:52min). O šiestej večer sme zdvihli kotvy a pred desiatou sme ich zase spustili, teda vlastne sme priviazali katamarán lanami k mólu v maríne San Miguel. Hneď nato sme vyrazili osláviť záver úspešnej 10 dňovej plavby po Kanárskych ostrovoch. Po peripetiách v blízkych podnikoch sme zakotvili v jednom prázdnom bare. Všetci sme pili Cuba Libre. Niektorí viac, niektorí menej. Fakt je ten, že sa vypili 3L fľaše rumu a veľa plechoviek Pepsi. Ja som ušiel do postele okolo 2:15hod. Nektorí sa však dostali na loď až ráno. Boli sme akurát pripravení na odchod domov.

17.3. V rýchlosti sme si výstroj a ostatné veci nahádzali do tašiek, upratali sme loď, zjedli sme posledné Vladimírom pripravené bagety, rozlúčili sme sa s kapitánom a taxíkmi sme sa prepravili na letisko. Ďalší priebeh vyzeral stručne asi takto: okolo 15hod odlet do Madridu. Krátka pauza v Madride, postrácali sme sa do bufetov a takmer nám uletelo lietadlo. Vladimír zobral dievčatám pri vstupe do lietadla mikrofón a na celú halu zahučal: "Frídajveri sem, o 5minút odlieta lietadlo!". Naozaj to vyzeralo, že časť ľudí to nestihne, ale nakoniec sme odišli všetci. V Mníchove sme boli okolo desiatej večer. Tam sme sa rozdelili do áut smer Praha a smer Bratislava. Do Bratislavy sme prišli okolo štvrť na šesť ráno, Peťo s Vladimírom ešte pokračovali do Brna.

Týmto by som chcel Maťovi Zajovi za všetkých poďakovať za zorganizovanie tohto freedive sústredenia, zabezpečenia bójok, lán, závažia, uw videokamery a ostatných tisíc drobností ktoré s týmto výletom súviseli. Poďakovanie patrí aj Vladimírovi, potápajúcemu sa kuchárovi a lekárovi, ktorý sa o naše žalúdky poctivo staral ako o svoj vlastný a vyzbrojený mohutnou lekárničkou odstránil všetky zdravotné problémy, ktoré sa medzi posádkou vyskytli. Na záver sa patrí ešte poďakovať aj nášmu kapitánovi Jirkovi, ktorý nás sprevádzal po Kanárskych ostrovoch a strpel všetky naše suchozemské požiadavky a výmysly .