Pozn.: Ešte predtým než začnete čítať tento zaujímavý report, dovolil som si pre nezainteresovaných návštevníkov našej stránky vypísať malý slovník skratiek, ktoré sa v ďalšom texte často vyskytujú (Maroš):

• CWT - constant weight (hĺbková disciplína)
• CNF - constant weight no fins (hĺbka bez plutví, naboso)
• FIM - free immersion (hĺbka bez plutví, potápač si pomáha lanom)
• STA - static (statická apnoe na čas)
• DYF - dynamic (preplávanie čo najväčšej vzdialenosti na 1 nádych)
• DNF - dynamic no fins (to isté ale bez plutví)
• BO - blackout (nehoda, výpadok vedomia pri ponore)
• SFT - Slovakia Freedive Team

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (0 príspevky) 

Toto je súťaž, na ktorú som sa osobne chystal už ostatné dva roky. Tentoraz to konečne vyšlo! A aké to teda bolo...?

Keď hlavný organizátor Sebastian Näslund (SWE) uverejnil na deeperblue-fóre pozvánku na túto súťaž spôsobil tým všeobecný rozruch. Po prvý krát sa totiž malo v rámci jedného preteku súťažiť v 6 disciplínach! CWT, CNF, FIM, STA, DYN, DNF - body sa sčítajú a svet bude poznať najvšestrannejšieho freedivera (minimálne v Škandinávii).

Keďže štartovné za každú jednu disciplínu bolo 16,-?, neuvažovali sme o účasti vo všetkých disciplínach, ale sme si cielene vybrali tie, ktoré nás najviac zaujali.

Na skoro 1800km dlhú cestu sme vyrazili v piatok 9.8.2006. Najďalej to mala Andrejka (Trnava), ku ktorej som sa v Bratislave pripojil ja a z Bratislavy vyrážal aj Juro Karpiš.

Piatok 11.8.

Na poludnie sme vyrazili z Brna do Hannoveru vo dvoch autách. Team Mondeo tvorili: Andrejka, ja, Vladimír Franc, Karin - Vladimírova priateľka. Team VW: Juka, Martin Zajac, Petr Vala.

Do Hannoveru, kde nás už čakal Sharky sme dorazili večer o 20.00 hod. Sharky nám spravil exkurziu nočným Hannoverom a previedol nás cez pol mesta na pivo .

Sobota 12.8.

Ráno vyrážame smer Hamburg - Odense - Kodaň - Malmö - Göteborg -. Lysekil (čítaj Lysečil). Team Mondeo cez mosty a team VW už aj so Sharkym trajektami. Na mieste bol ako prvý team Mondeo a 20 minút po ňom aj team VW. Ubytovanie na prvé tri noci bolo v "Bielom dome" neďaleko miesta kde je prístavisko trajektu cez Gullmarnfjord. Malé izby vybavené historickým nábytkom za 10 ?/noc a osobu poskytovali cene primeraný komfort . Počasie bolo upršané, teplota okolo 19°C.

Nedeľa 13.8.

Pred obedom sme išli prvý krát do vody. Kým sme ju však našli (vodu), strávili sme asi 1,5 hodiny blúdením a hľadaním správnej cesty. S freediverskou "plnou poľnou" na chrbte bola cesta pešo dosť náročná. Navyše bolo aj mizerné počasie - 19°C, fúkal studený vietor. Prvé pocity zo švédskej vody: studená (19°C), zelená, viditeľnosť okolo 6m, vlny, množstvo rastlín a živočíchov (aj sasanky) a najmä pŕhlivé medúzy, napáda ma jediné: staré dobré Košariská. Na mieste sme osadili dve bóje - 45m (Andrejka, Vladimír, Ja) a 60m (Juka, Vala, Sharky, Zajoch). Ako tak sme sa rozpotápali a zoznámili sa s vodou. Akčný Sharky využil hĺbok a spravil si nové personal best CWT 55m!

Pondelok - Utorok 14.-15.8.

Začali sme tréningom CWT, FIM, CNF, cez mraky začalo vykukovať slniečko aj sa citeľne oteplilo. Členovia našej výpravy sa začali posúvať každým pokusom hlbšie (Sharky, Zajoch, Karpiš, Vala), niektorí riešili svoje problémy (Andrejka dutiny, ja a Vladimír vyrovnávanie tlaku). Niektorí zažili svoj prvý "lung squeeze" (Juka pri 75m) a potom kolektívne pľuli krv (Juka, Sharky, Vala) . V utorok ráno sme išli na výlet do mesta s úmyslom zameniť si peniaze a presťahovať sa na druhý breh fjordu do väčšieho domu (40 ľudí). Nasledovalo oficiálne otvorenie pretekov, stretnutie a zoznámenie sa s ostatnými pretekármi. Stig Severinsen a Henning Larsen si spravili na večeru opečenú bravčovú krv, Stig ju doporučuje najmä na statiku. Vyzeralo to však nechutne.

Streda 16.8.

Prvý súťažný deň (CNF, CWT), fúkal nepríjemný vietor sťažujúci prípravu pretekárov. Sledovali sme dianie z brehu a z veľkého útesu priamo nad loďou.

Z "našich" bol v akcii iba Vladimír a po problémoch s úväzkom dáva nahlásených 29m CNF (Stig 50m CNF, Wolle 66m CNF - BO). My ostatní sme pokračovali v tréningu (Sharky dal 52m CNF).

Štvrtok 17.8.

Ďalší súťažný deň (DYN, DNF, CWT, CNF, FIM) Robil som buddyho Vladimírovi, ktorý opäť ako jediný z našej výpravy štartoval v dynamike bez plutiev. Po 66m sa naštvaný vynára. Nič nešlo tak ako malo. Päť minút po nepodarenom súťažnom pokuse však spravil len tak sám pre seba 75m. Výkonom zaujala Eva Johnsen (DEN), ktorá vytvorila nový národný rekord - 106m DNF. Po dopoludňajších disciplínach sme sa ponáhľali späť do domu, aby sme sa pripravili na poobedňajšie potápanie.

S Jukom a Andrejkou sme spravili pár ponorov a ďalej sme už len sledovali súťažné pokusy našich. Vladimír nebol v psychickej pohode a aj stret s medúzou mu nedovolil dosiahnuť nahlásenú hĺbku 39m (otočil sa v 23m). Sharky nahlásil 51m CNF a všetci sme s napätím sledujovali jeho zanorenie. Vynoril sa po dlhých 2 minútach a 11 sekundách a v ruke mal "tag", čo znamená, že bol o 1 meter hlbšie ako Stig a teda sa práve stal víťazom disciplíny ! Zajoch (56m, 2:16) a Petr Vala (60m, 2:15) dosiahli svoje cieľové hĺbky s prehľadom a rezervou. Večer sme mali s Jukom sviatok. Prišiel Dr. Peter Lindholm (Karolinska Institutet, Stockholm), v súčasnosti asi najaktívnejší vedec zaoberajúci sa freedivingom. Hlavnou témou jeho príspevku a nasledujúcej diskusie bol "Lung squeeze" a následné krvácanie, ktoré trápi freediverov. Uviedol niekoľko možností ako a prečo môže ku krvácaniu dôjsť, pravdou však je, že výskumy zatiaľ neodhalili presnú príčinu ani miesto kde v tkanivách ku krvácaniu dochádza. Každopádne doporučil niekoľko zásad, ktorých dodržanie by malo "lungsqueezu" predchádzať (budú uvedené nasledujúcom článku). So svojim príspevkom ohľadom zisťovania negatívneho vplyvu freedivingu na organizmus vystúpil Dr. Johan Andersson (Lunds Universitet) spolu s Dr. Mats Linérom (MD). Témou ich výskumu je sledovanie výskytu a množstva špecifického proteínu u športovcov (freediverov), ktorý sa uvoľňuje do krvného riečišťa pri poškodení mozgu. Doterajšie výsledky ukazujú na zvýšenú hladinu daného proteínu po významnej statickej apnoe, čo podľa nich ešte nemusí znamenať, že freediving je zdraviu a najmä CNS škodlivý. Hodnoty boli porovnateľné s tými, ktoré boli zistené u boxerov, bežcov alebo futbalistov.

Piatok 18.8.

V piatok bola len jediná disciplína na programe - STA - statika. Zúčastnila sa len polovica našej výpravy - Vladimír, Andrejka a ja. Ako prvý som v štartovnej zóne ja s nahláseným časom 3:00 min.

Aj keď ma už raz metóda first-go na pretekoch zradila, tentoraz som si veril a vyšlo to - 5:36 min je môj nový mokrý osobák. Prvá kontrakcia prišla dosť neskoro (2:00) a tak som v závere nechcel riskovať a šiel som len 45 kontrakcií oproti plánovaným 60-tim. Nabudúce budem musieť ešte viac potlačiť dýchanie v prípravnej relaxácii. Andrejka skúsila first-go na súťaži úplne prvý krát a je z toho nový slovenský rekord - 4:49 min. "Keby som vedela aký mám čas, tak by som to ešte potiahla cez 5 minút", bola jej prvá reakcia po výkone. Budeme musieť popracovať aj na systéme coachovania.

Vladimírovi na pohode pri statike určite nepridal kŕč v nohe a ani jeho buddy a tak sa vynoril už po 3 minútach. Okolo obeda sme sa už ponáhľali naspäť, aby sme s chalanmi stihli piatkový tréning. Počasie je krásne, teplota 28°C a Andrejka získava na tvár svoj povestný dlhodobý úsmev.

Večer pri registrácii na sobotňajší constant weight každý z nás zvažoval akú hĺbku nahlásiť. Andrejka má stále pretrvávajúce problémy s dutinami a tak nechce riskovať - 21m, ja som sa za celý týždeň nedostal hlbšie ako 32m a tak idem tiež na istotu - 30m, Vladimír nahlasuje rovnakú hĺbku ako pred rokom - 35m, Zajoch si verí - 58m, Vala kontruje - 60m a Sharky sa nenechá zahanbiť - 60m. No a Juka? Po problémoch so squeezom ide tiež na istotu - 71m.

Sobota 19.8.

Opäť sa súťažilo v hĺbkových disciplínach. Každý z nás okrem Petra dosiahol svoju nahlásenú hĺbku a vrátil sa na hladinu s tagom v ruke. Peťo už od rána cítil, že dnes nie je jeho deň a tak aj bolo - otočil sa v 44m hĺbke. 21m od Andrejky je nový slovenský rekord, keďže ešte žiadna Slovenka v tejto disciplíne nesúťažila. Ak by nebolo problémov s dutinami, bola by táto hodnota určite o niekoľko metrov väčšia. Moja tridsiatka bola pohodová aj napriek tomu, že som mal pred ponorom dosť obavy. Súťažiť v CW je dosť odlišné od súťaženia v bazéne. Trápila ma najmä zima a v spojení so stresom sa lano, ktorého som sa držal poriadne chvelo. Snažil som sa sústrediť a samotný ponor prebehol bez problémov s vyrovnávaním. Už len dodržať natrénovaný "surface protocol" a bola z toho biela karta. Výkonom dňa bolo Jukových 71m CWT a 75m FI od Wolleho Neugebauera. Zážitkom bol aj blackout Klary Hansson (SWE), ktorá sa pokúšala o švédsky národný rekord v CNF - 42m. Vedomie stratila v hĺbke 20m a jej oživovanie pôsobilo dosť dramaticky. Večer po registrácii nasledovala dlhá diskusia k celej situácii a najmä k bezpečnosti a záchrane pri freedivingu.

Nedeľa 20.8.

Posledný deň pretekov sme sa dopoludnia všetci presunuli na bazén - na programe bola dynamika. Keďže nás v ten deň čakala ešte dlhá cesta domov všetci sme nahlásili o niečo slabšie výkony, aby sme štartovali medzi prvými.

Ja som plával súbežne s Vladimírom a vynoril som sa na 75m. Prakticky celú dynamiku som odšprintoval a ani som sa nepokúšal o prekonanie svojho maxima. Dôvodom bolo to, že som noc pred štartom skoro vôbec nespal. Po včerajšom súťažnom pokuse v CWT ma dosť bolestivo popŕhlila medúza a kvôli následnému svrbeniu celého tela som nemohol vôbec spať. Poučenie pre budúci rok je jasné - potápať len v rukaviciach a ponožkách.

Vladimír po prvý krát v živote "otočil" 100m a bol z toho pekný osobák - 111m potom už patril bazén na dlhé minúty Sharkymu a to doslova, lebo jeho 133m bez plutiev trvalo neuveriteľných 2:38 min. "Ešte pred dvomi rokmi by to bol výkon 1m za svetovým rekordom", chválil ho hneď potom Stig (bývalý držiteľ svetového rekordu v tejto disciplíne - 166m). Dodal ešte, že Sharky má veľký potenciál, len musí popracovať na svojej "shit" technike.

Andrejka sa pokúšala o ďalší slovenský rekord a aj tentoraz úspešne - 103m DYN v čase 1:10 min. Juka prišiel do Švédska najmä kvôli hĺbkam a tak vyzerala aj jeho dynamika - plavky mal požičané od Vladimíra, "švédky" od Sharkyho a štipec bol tuším môj. 10 minút pred pokusom ešte nebol rozhodnutý, s ktorou plutvou popláva. Výsledných 125m (1:23 min) nie je zďaleka za jeho možnosťami. Pekne zaplávali Dáni, keď najprv Henning Larsen potvrdil svetovú extratriedu výkonom 200m (2:56 min) a potom Stig zabojoval o celkové víťazstvo so 150m dynamikou bez plutiev. Henning prekvapil najmä zaujímavým "splývavým" štýlom a treba uznať že dať 200m v krátkom bazéne s minimálnou hĺbkou 130cm je skutočne obdivuhodné.

Cesta domov už prebehla bez problémov. Vyrážali sme o 14.00 hod a v Brne na autobusovej stanici sme boli už o 8.30 h nasledujúceho dňa. V mysli spomienky na príjemne strávený týždeň a presvedčenie, že o rok sa do Švédska vypravíme zas. Tentoraz už snáď v početnejšom zastúpení zo strany SFT.

Diskutovať o tomto článku vo fóre. (0 príspevky)